Stovky rokov na zdravotnej scéne
Sladké drievko existuje už tisícročia a dôkazy o využívaní tejto rastliny sa našli v starovekých egyptských, čínskych, gréckych, rímskych a hinduistických civilizáciách. Záznam zaznamenaný okolo roku 2300 pred Kristom v Sheng-nung Pen-ts'ao Ching, najstaršej čínskej knihe materia medica, spomína sladké drievko ako magickú rastlinu, ktorá omladzuje starnúcich.
Pomáhalo najznámejším v histórii
Okrem Tutanchamona si sladké drievko našlo priazeň u Alexandra Veľkého, ktorý svojim vojakom nariadil, aby žuvali korene, kvôli zdraviu a hydratácii. Ďalším fanúšikom bol zrejme Július Caesar, rovnako ako Napoleon Bonaparte, ktorý používal koreň na čistenie zubov.
Obľúbený ako čaj na upokojenie trávenia
Primárnou účinnou látkou v koreni sladkého drievka je glycyrrhizín, ktorý je zodpovedný za sladkú chuť koreňa, ako aj za jeho antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti.
Šťava zo sladkého drievka sa stala populárnou ako rekreačný nápoj, ale aj ako liečebný elixír. Skutočne dokáže prakticky na počkanie upokojiť žalúdok a pomáha aj pri problémoch s dýchaním.
Čítajte aj Sladký víkend s nenáročným dezertom
Hasí požiar v žalúdku aj ústach
Sladké drievko uľaví rýchlo od pálenia záhy a má výrazný protizápalový, antibakteriálny a antiparazitárny vplyv na celý organizmus. Vrátane žalúdka aj ústnej dutiny, kde zabraňuje vzniku zubného povlaku a zubného kazu. Dokonca potláča zápach z úst.
Pozor na riziká
Tak ako nič nemá len kladné vlastnosti, tak to platí do bodky aj o sladkom drievku. Nadmerná konzumácia glycyrizínu môže vyvolať vysoký krvný tlak, znížiť hladinu draslíka, oslabiť svaly a vyvolať abnormálny srdcový rytmus. Môže tiež spôsobiť vážne poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov. preto je vhodné nepreháňať to s ním a dodržať dávkovanie na úrovni maximálne tri šálky čaju denne.