Projekt má za cieľ priniesť pálčivú tému plytvania jedlom do jedální a tried stredných škôl a výrazne tak prispieť k zníženiu odpadu zo školských obedov. Že sa ho tvorí závratné množstvo, sa realizátori projektu presvedčili na vlastné oči.
Čítajte viac Neplytvajte! Poznáte rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a spotrebujte do...?
Zámerom pilotného projektu bolo navrhnúť opatrenia na základe Zero Waste auditu v kuchyni a jedálni, online dotazníkového prieskumu a otvorených rozhovorov so študentmi. "Odpad zo školskej jedálne tvorí z 90 a viac percent dobré jedlo, ktoré zvýšilo na tanieri alebo si poň nikto neprišiel. Jedálne lístky by sa mali viac prispôsobiť súčasným preferenciám stravovania mládeže, dnešným tínedžerom väčšinou neulahodíte jedlami ako koložvárska kapusta, či granadiersky pochod. Zároveň nie je pravda, že by jedli len hamburgery, uprednostňujú vyváženú stravu s väčším zastúpením vegetariánskych a vegánskych jedál, súčasťou ktorej sú síce aj pizza či hamburger, ale rovnako aj zeleninové šaláty,“ konštatuje koordinátorka projektu Zuzana Madajová z OZ Free Food.
Čítajte viac Zemiakové šupky v odpadkoch? Nie! Recept na ich zužitkovanie od zero waste kuchára
Zo spätnej väzby stravníkov a stravníčok vyplynulo napríklad aj to, že školské obedy mnohí žiaci vnímajú ako nanútené. "Je to v podstate forma jednostrannej komunikácie, kde absentuje spätná väzba a dialóg. Výsledkom je negatívny postoj študentov k školskému stravovaniu,“ vysvetľuje Madajová. Ďalším problémom je nedostatočná informovanosť – o množstve odpadu či možnostiach odhlasovania sa z obedov a problémové sú aj názvy jedál. „Z jedálneho lístka nie je vždy zrejmé, o aké jedlo ide. Žiaci by taktiež ocenili na obed viac času,“ hovorí Madajová.
Free Food si na pomoc zavolal Zero Waste kuchára, blogera a autora knihy o varení bez odpadu Vojtecha Végha, ktorý sa venuje aj Zero Waste auditom pre zariadenia spoločného stravovania. „Materiálno-spotrebné normy nie sú nastavené pre reálne potreby a preferencie žiakov. Niektoré veľkosti porcií sú prehnané veľké, čo tiež prispieva k nadbytočnému odpadu,“ upresňuje Végh.
Čo nepatrí do kompostéra a kam so skysnutou polievkou?
Audit ukázal, že za týždeň sa na jedného stravníka či stravníčku vyhodia jeden až dva obedy z piatich. To je obrovské plytvanie nielen potravinami, ale aj energiami, ľudskou prácou a peniazmi. Štát na jeden obed prispieva okolo 1,3 eura, rodič tiež zhruba 1,3 eura. Z týchto peňazí sa hradia aj režijné náklady či mzdy. Ďalšie náklady sú spojené s odvozom odpadu, ktorý zbiera špecializovaná zberová spoločnosť. Väčšina odpadu sa tvorí z nedojedených obedov – najmä príloh a polievok, takmer polovicu však tvoria nevyzdvihnuté obedy – teda porcie, ktoré kuchárky navarili, ale nik si ich neprišiel vyzdvihnúť. Podobný trend zaznamenal aj Výskumný ústav potravinársky v roku 2019.
Téma plytvania jedlom je momentálne ešte aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Ceny potravín prudko stúpajú a už v roku 2019 míňali Slováci na nákup potravín pätinu zo svojich mesačných výdavkov. Napriek tomu sa v slovenských domácnostiach vyplytvá priemerne 72 kg potravín na osobu za rok. Na porovnanie – 600-tisíc ľudí u nás žije pod hranicou príjmovej chudoby. Plytvanie jedlom v školských jedálňach, ktoré sú obrovskými producentmi odpadu, sa však takmer nerieši.
Pilotná školská jedáleň projektu Zero Waste kantína je jedným z mála pozitívnych príkladov, kde sa nad plytvaním zamýšľajú. Už pred vstupom do projektu tu fungovalo niekoľko vynikajúcich opatrení, vrátane úplnej eliminácie odpadu z prípravy jedál vďaka kompostéru, možnosť odhlasovania sa z obedov až do 8.00 v deň daného obeda, výber z dvoch jedál. Na svoju premiéru čaká aj šalátový bar, ktorého otvorenie zdržala pandémia.
Čítajte viac Ako správne skladovať brokolicu či petržlen? Po príchode z obchodu urobte tieto kroky
Aj napriek tomu však Free Food zistil počas prvého merania závratné množstvo odpadu, až pol tony za týždeň, čo je v prepočte viac než kilogram dobrého jedla na stravníka resp. dva obedy. Projekt prináša množstvo návrhov a odporúčaní na zlepšenie, niektoré sa podarilo otestovať už v pilotnej fáze – od osvety prostredníctvom prednášok a workshopov, cez zavedenie košov na bioodpad až po možnosť balenia si jedla do kompostovateľných obalov či možnosť prísť si po nevyzdvihnuté obedy aj pre nestravníkov.