Borievky
Borievka (Juniperus communis), nárečovo jalovec, je klasickou prísadou napríklad do jedál z diviny, jej použitie v kuchyni je však oveľa širšie. Je výbornou koreninou na dochutenie kyslej kapusty, nakladaných rýb a do vývaru z varených alebo pošírovaných rýb. Borievka sa môže používať aj na dochutenie iných výdatných alebo mastných jedál. Okrem už spomínanej diviny napríklad pokrmov z husi alebo kačice.

Plody borievky majú príjemne trpkú chuť so sladkým nádychom, trochu živicovú a mierne horkú. Zaujímavé je, že čerstvé bobule borievky majú menej intenzívnu vôňu ako sušené.
V minulosti sa hovorilo, že borievka má magickú moc. Kríky a ich plody vraj odháňajú zlo, pretože Ježiš bol údajne pribitý na kríž z borievkového dreva. Či už je to pravda, alebo nie, jedno je isté: borievka má isté liečivé účinky. Je to najmä vďaka bohatému obsahu éterického borievkového oleja, ktorý dodáva bobuliam ich typickú vôňu. Napríklad uľahčuje trávenie inak ťažko stráviteľných jedál, môže zmierniť žalúdočné a črevné ťažkosti a má močopudný účinok. Mierne dezinfekčné látky v bobuliach poznali už starí Egypťania, ktorí ich okrem iného používali na výrobu ústnej vody.
Rímska rasca

Na rozdiel od klasickej rasce, ktorá pochádza z východnej a zo severnej Európy, rímska rasca (Cuminum cyminum) rastie len v teplých krajinách. Z botanického hľadiska sú tieto dve rastliny príbuzné, a hoci ich vzhľad a názvy sú podobné, rímska rasca nemá s rascou, pokiaľ ide o chuť, nič spoločné.
Keďže rastie v teplých krajinách, je najpopulárnejšia práve v kuchyniach severnej Afriky a Blízkeho východu. Rímska rasca sa používa najmä na dochutenie jedál s hydinou alebo s jahňacím mäsom, ale v mnohých krajinách aj pri varení, vyprážaní a grilovaní rýb a morských plodov. Svoje pevné miesto má aj vo vegetariánskych a vegánskych jedlách. Výborne sa hodí k obilninám a k ryži, ale aj k rezancom a zemiakom a, samozrejme, k zelenine. Pridáva sa k šošovici s bulgurom, fazuľovej polievke s tofu, marockému zeleninovému gulášu, vegetariánskemu čili s bulgurom alebo indickému karfiolovému karí.

Vôňa rímskej rasce je veľmi intenzívna, keď ju krátko opečiete: stačí hodiť celé semená na panvicu bez tuku, kým nezačnú voňať. Potom ich môžete zomlieť alebo rozdrviť v mažiari.
Vďaka éterickým olejom, ktoré dodávajú rímskej rasci jej intenzívnu a typickú chuť, je aj balzamom pre žalúdok: pomáha pri plynatosti a tráviacich ťažkostiach a zabezpečuje ľahšie trávenie sýtych a korenistých jedál. Pomáha pri žalúdočných kŕčoch a podľa ajurvédskeho učenia čistí krv a podporuje činnosť pečene a obličiek. Okrem toho sa hovorí, že rasca zlepšuje hustotu kostí.
Nové korenie
Nové korenie sa tiež u nás používa najmä na prípravu diviny či do gulášov. Je vhodné aj do jedál z teľacej pečienky, do zemiakovej polievky, ale aj do marinády na ryby či do červenej kapusty. A štipkou nového korenia možno dochutiť aj slivkový koláč alebo slivkový lekvár. Toto korenie je ideálnou prísadou aj do exotických a orientálnych jedál, ako je pikantné jahňacie karí alebo marocké dusené hovädzie mäso.

Málokto vie, že nové korenie objavil Krištof Kolumbus pri svojej ceste do Karibiku. Muselo však prejsť ešte 200 rokov, než sa dostalo z Nového sveta do Starého. Poznali ho nielen v Karibiku, ale aj v Mexiku. Už Aztékovia si cenili nové korenie nielen ako prísadu do svojho obľúbeného nápoja „xocolatl“, ale aj pre jeho upokojujúce a liečivé účinky. V prírodnej medicíne sa bobule používajú najmä ako účinný liek na žalúdočné a črevné ťažkosti. Má aj jemný upokojujúci účinok pri nervozite a strese.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Karí dip podľa Evity Twardzik Urbaníkovej na Varecha.sk