Sambal oelek
Táto zmes so zvláštnym názvom poteší milovníkov všetkého štipľavého. Je to pasta z červených čili papričiek, ktoré sa rozomelú a spoja s octom a so soľou. Ostrosť a mimoriadnu štipľavosť zmesi dodáva to, že sa do nej melú celé papričky aj so zrniečkami. Keďže súčasťou pasty je aj ocot, okrem toho, že je štipľavá, cítiť v nej aj jemnú kyslosť.
Sambal oelek sa používa ako dip, resp. ako prísada k takmer všetkým jedlám v Indonézii. Či ide o ryžu, rybu, mäso, zeleninu, alebo hydinu. Vždy sa k jedlu servíruje v miske sambal oelek, aby ste si ho mohli podľa vlastnej chuti „priostriť“. Podáva sa aj ku každému ryžovému, jedlu, rezancom a tiež k jedlám z woku, teda jedlám z panvice. Môže sa však kombinovať aj s európskou kuchyňou, napríklad s bolonskými špagetami. Ak ho nezoženiete, sambal oelek možno nahradiť tabascom, ajvarom alebo harissou. Keďže ide naozaj o veľmi štipľavú prísahu, pri dávkovaní treba byť veľmi opatrný. Najprv naozaj len na špičku noža a potom postupne pridávať.
Wasabi
Wasabi pozná každý milovník suši, lebo k nemu patrí ako horčica k párku. V japonskej kuchyni nejde bez wasabi nič. Málokto však vie, že wasabi je vlastne plodina z čeľade kapustovitých, ktorá v Japonsku bežne rastie napríklad pri potokoch a riekach. Jej spotreba je však obrovská, takže sa musí pestovať aj ako kultúrna rastlina. a to nielen v krajine vychádzajúceho slnka. Pestuje sa aj v Číne, Austrálii a aj v USA. Z wasabi sa používa najviac koreň a pre svoju štipľavosť sa niekedy sa nazýva aj japonský chren, aj keď s chrenom nemá nič spoločné. Japonci si wasabi strúhajú bezprostredne pred jedlom a robia z neho pastu. Táto však nemá s wasabi pastou. ako ju poznáme v Európe, veľa spoločné. Je oveľa aromatickejšia aj chuťovo výraznejšia. Vo wasabi pastách, ako ich poznáme, je pravého wasabi veľmi málo.
Čítajte viac Čarovný svet korenín: Viete čo je harissa či galangal?
Wasabi poznáme ako neodmysliteľnú prílohu suši, nebojte sa ho však použiť aj k iným jedlám – k vyprážaným ryžovým rolkám, k rybacím fašírkam či ku krevetovým špízom. Tiež ním možno dochutiť šaláty – ale opatrne.
Citrónová tráva
My máme petržlenovú vňať, v Thajsku majú citrónovú trávu – tak by sa dala charakterizovať obľuba tejto plodiny v ázijskej kuchyni. Aj keď ju nepoznáte ako korenie, určite ste sa s ňou stretli, resp. s jej vôňou. Extrakt z nej pridáva sa do voňaviek, ale aj do sviečok proti komárom. Éterické oleje, ktoré obsahuje, dodávajú jedlám jemnú citrónovú arómu, ktorá sa výborne kombinuje s inými vôňami a chuťami. V Ázii existuje 55 druhov citrónovej trávy, na varenie sa používajú pokiaľ možno najmladšie rastliny, ktoré ešte nie sú drevnaté. Čím menšie výhonky, tým sú jemnejšie. Napriek názvu nemá citrónová tráva s citrónmi z botanického hľadiska nič spoločné, voňajú však podobne, čo má na „svedomí“ éterický olej citral.
Citrónovú trávu možno použiť prakticky do každého ázijského jedla – od polievky až po rezance, dodáva im exotickú sviežosť. Pracuje sa s ňou jednoducho – pridá sa nakrájaná alebo vcelku do jedla počas varenia a pred servírovaním sa z jedla nepokrájaná tráva vyberie. Okrem toho, že ju možno variť, má aj iné využitie. Môže sa používať namiesto drevených alebo oceľových paličiek na prípravu špízov z rôznych druhov mäsa. Jej aróma mu dodá rafinovanosť. Z citrónovej trávy sa dá robiť aj čaj – stačí stonku nakrájať, zaliať horúcou vodou a nechať vylúhovať.