Čo ju charakterizuje?
- Pri úprave jedla čo najmenej vyprážania, radšej šetrnejšie spôsoby úpravy.
- Veľa zeleniny, strukovín a ovocia, samozrejme sezónneho, v tomto majú krajiny okolo Stredozemného mora výhodu, keďže majú čerstvú zeleninu a ovocie od jari do neskorej jesene
- Pravidelne jedia orechy a rôzne druhy semiačok
- Veľa kvalitného olivového oleja – denná spotreba by mala byť 4 lyžice na osobu
- Mliečne výrobky sa jedia najmä fermentované, vo forme jogurtov a fermentovaných nápojov. K tomu ovčí a kozí syr, kravské mlieko pijú málo.
- Ak mäso, tak najmä rybacie, čo je pri mori pochopiteľné.
- Z ostatných druhov mäsa najmä hydina, prípadne jahňacina. „Červené“ mäso, ako je hovädzie a bravčové sporadicky.
- Veľa cesnaku a byliniek
- Vajce jedno denne, resp. 5–7 týždenne
- Sladkosti vo forme ako ich poznáme my, vo forme rôznych koláčov a dezertov, sa jedia málo, typickým dezertom je ovocie. Keď už sladké, tak na báze rôznych druhov orechov, medu.
- K jedlu patrí aj pohár vína, ale zase to netreba preháňať – jeden stačí.
7× o olivovom oleji
- Olivový olej je základnou surovinou kuchyne všetkých krajín Stredomoria, ale zďaleka sa nepoužíva len v studenej kuchyni, ako sa u nás traduje
- Ak sa v Stredomorí spýtate, či používajú olivový olej aj na varenie, pečenie a fritovanie, odpoveďou je začudovaná otázka: A s čím iným by sme varili?
- Najkvalitnejšie olivové oleje (nativ extra) sa môžu do teploty 180 stupňov používať bez obmedzenia
- Extra panenský olivový olej znáša najlepšie zo všetkých olejov zahrievanie, nasleduje kokosový olej
- Olivový olej dávajte vždy na rozohriatu panvicu a hneď vložte surovinu, ktorú chcete tepelne upravovať
- Olivový olej chráni pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, preto sa odporúča dávať si ho (aspoň občas) na chlieb so syrom alebo so salámou namiesto masla. Na Malorke sa táto špecialita volá pa amb oli
- Olivový olej obsahuje vitamín E, ktorý pôsobí ako antioxidant a škodí mu slnečné svetlo a teplo. Preto je dôležité skladovať olivový olej v tme a chlade, pokojne aj v chladničke.
Vyznáte sa? Cestoviny – taliansky poklad
Prázdniny sa začali, a aj keď možno cesty na dovolenky nebudú tento rok také ako inokedy, určite pôjde dosť ľudí napríklad – do Talianska. Možno budú v reštaurácii dumať nad jedálnym lístkom a lúštiť, čo ktorá „pasta“, teda cestoviny, znamená. Lebo – kto sa v tom má vyznať? Lebo hoci cestoviny nájdete v mnohých kuchyniach sveta, predsa len, za ich kráľovstvo považujeme Taliansko, a to najmä pre ich rozmanitosť. Vyrábajú sa tam v ohromujúcom množstve tvarov a Taliani dokonca presne vedia, ktorý typ s ktorou omáčkou „sedí“ najlepšie.
Zásadne rozlišujú medzi vaječnými cestovinami, ktoré pripravujú z múky z mäkkej pšenice a vajec, a cestovinami z tvrdej pšenice a bez vajec. Tie prvé sa nazývajú pasta fresca a robia sa najmä doma, alebo v reštauráciách, podľa potreby. Ale existujú aj malé výrobne a vaječné cestoviny sa aj sušia. Do obchodov a najmä do zahraničia sa vyvážajú sušené cestoviny bez vajec, „pasta secca“, ktoré sa dobre transportujú a majú dlhú trvanlivosť bez straty kvality, čo určite prispieva k ich obľube mimo Talianska.
Taliani ďalej delia cestoviny na krátke „pasta corta“ a dlhé: pasta lunga“. K dlhým patria napríklad špagety a dlhé rúrkové cestoviny. Pasta corta sa vyrábajú v najrozličnejších tvaroch ako krátke rúrky, špirály, ušká, ale tiež k nim patria cestoviny, ktoré sa hodia na plnenie. K obľube cestovín prispieva, samozrejme, aj to, že ich možno kombinovať s omáčkami od výmyslu sveta. Ale pozor: množstvo omáčky treba prispôsobiť tvaru cestovín. Rúrkovité a rôzne otvorené tvary, rovnako ako špirálovité cestoviny vsajú viac omáčky ako napríklad špagety. Ideálne na to, aby čo najviac nasiakli omáčkou, sú napríklad penne rigate, čo sú vlastne duté rúrky s ryhami, takže omáčka sa dostane do ich vnútra aj ju vsajú svojím povrchom. Môžu sa k nim podávať výdatné smotanové aj diétnejšie paradajkové omáčky. Napríklad aj u nás sú známe Penne ala arabbiata, čo sú vlastne cestoviny s pikantnou paradajkovou omáčkou.