Veľkonočné pečenie 1

Veľkonočný pletenec

Na 20 kusov potrebujeme:

750 g múky (375 g polohrubej, 375 g hladkej), 280 g vlažnej vody, 1 PL medu, 40 g čerstvého droždia (alebo 10,5 g sušeného droždia), 125 g masla (izbovej teploty), 150 g kryštálového cukru, soľ, 1 vajce, hrozienka na posypanie, mandľové lupienky

Postup:

1. Do vody primiešame lyžicu medu, cukor, lyžicu múky a droždie. Do väčšej misky dáme zvyšok múky, maslo, vajce a soľ. Prilejeme kvások a vypracujeme cesto, prípadne pridáme hrozienka. Necháme nakysnúť približne 2 hodiny, kým cesto nezdvojnásobí svoj objem.

2. Cesto rozdelíme na 5 rovnakých dielov a vyvaľkáme z nich rovnako dlhé pramene. Vianočku zapletieme z 5 prameňov na tzv. rybiu kosť. Po zapletení preložíme vianočku na plech, necháme nakysnúť 30 minút a predhrejeme si rúru na 200 C.

3. Ked’ je vianočka nakysnutá, potrieme ju vyšľahaným vajcom s mliekom, prípade posypeme madľami a dáme piecť. Hneď ako vložíme vianočku do rúry, znížime teplotu na 180 C a pečieme cca 35 minút.

Plnené profiterolky s lieskovo-orieškovým krémom

Na 8 kusov potrebujeme:

Cesto: 100 ml vody, 100 ml mlieka, štipka soli, 80 g masla, 4 vajcia, 1 PL cukru, 150 g múky

Krém: 250 g mascarpone, 250 ml 33 % šlahačkovej smotany, 100 g lieskovcovej pasty/ lieskovcového masla, 100 g bielej čokolády, 80 g cukru

Na dokončenie: veľkonočné čokoládové vajíčka, pražené nasekané lieskovce, lieskovo-orieškové maslo, nastrúhaná čokoláda (biela, mliečna alebo tmavá)

Postup:

1. Pripravíme plechy s papierom na pečenie a naznačíme si rovnako veľké kruhy (priemer cca 3 cm), do ktorých budeme striekať cesto. Zároveň predhrejeme rúru na 200 stupňov. Vodu, mlieko, soľ, cukor a maslo necháme v strednom hrnci zovrieť a potom znížime teplotu. Prisypeme múku, poriadne vymiešame, aby sa cesto spojilo a miešame asi 3 minúty na ohni, kým sa cesto neoddeľuje od okrajov hrnca a nevytvorí guľu.

2. Takéto cesto preložíme do mixéra, kde zapneme strednú rýchlosť. Po jednom kuse pridávame vajcia, vždy počkáme, kým sa vajce úplne zašľahá, až potom pridávame ďalšie. Cesto preložíme do cukrárenského vrecka s hladkou špičkou a nastriekame podľa vyznačených kruhov na papier na pečenie. Pečieme 10 minút na 200 stupňoch, potom stiahneme teplotu na 180 stupňov a dopekáme 15 minút. Po upečení necháme vychladnúť v rúre s pootvorenými dvierkami.

3. Vyšľaháme krém z mascarpone, šľahačky a cukru. Roztopíme bielu čokoládu, vymiešame ju s orieškovým maslom a pomaly zašľaháme do mascarpone so šľahačkou. Krém dáme do cukrárenského vrecka so zdobiacou špičkou. Vychladnuté profiterolky rozrežeme, na spodnú časť môžeme dať lieskovcové maslo, kúsky orieškov alebo čokolády (podľa chuti). Na to nastriekame lieskovcový krém. Na vrch poukladáme malé čokoládové vajíčka, ako do hniezda.

Vareškov tip: Lieskovcové maslo si vieme sami vyrobiť vo výkonnom sekáčiku mletím lieskovcov. Treba ale dať pozor, aby sa pri sekaní neprehrievali. Hotové je, keď sa oddeľuje olej od zvyšku hmoty, stačí to na konci iba premiešať lyžičkou, je to prirodzené.

Tajomstvo veľkonočných symbolov: Prečo práve zajac?

Veľká noc, ktorú o dva týždne oslávime, je najstarším a najdôležitejším sviatkom kresťanov, oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. K jej najznámejším symbolom patria ale veci, ktoré s ním nemajú nič spoločné – veľkonočné farbené vajíčka a za našimi hranicami aj veľkonočný zajac, ktorý na Veľkonočnú nedeľu pestré veľkonočné vajíčka skrýva a deti ich potom hľadajú.

Veľkonočné vajcia

Prečo sú symbolom Veľkej noci práve zafarbené vajíčka? Je to starý zvyk, v minulosti sa darovávali červené vajcia ako symbol na Kristov hrob. Ale varenie a farbenie vajíčok malo voľakedy najmä praktické dôvody.

Počas pôstu bolo aj jedenie vajec zakázané, lebo sa považovali za tekutý chlieb. Lenže, samozrejme, sliepky znášali vajcia aj počas pôstu a chladničky neexistovali. Preto bolo treba vymyslieť niečo, ako predĺžiť ich trvanlivosť. Tak ich varili a aby ich odlíšili od čerstvých vajec, tak ich farbili rastlinnými farbami.

Veľkonočný zajac

Zajac ako symbol Veľkej noci sa spomína prvýkrát v 17-tom storočí. Jeho popularita ale začala rásť až o dve storočia neskôr, keď začal priemysel vyrábať čokoládových zajacov, hračky a obrázkové knižky s jeho podobou. Pritom sa zabudlo, že predtým nosili veľkonočné vajíčka aj iné zvieratá ako zajac. V Nemecku to bola napríklad veľkonočná líška alebo bocian, v Čechách kohút, vo Švajčiarsku kukučka.

V starých náboženstvách sa tiež oslavovali bohyne, k symbolom ktorých patril práve zajac. Napríklad germánska bohyňa zeme Holda, alebo Artemis, grécka bohyňa (aj) plodnosti. Zajac sa preto stal symbolom plodnosti a prebúdzajúceho sa života, čo je práve na jar. A keďže na jar ich býva vždy viac a v minulosti sa zdržiavali rady aj v blízkosti ľudí, deťom sa hovorilo, že pestré vajíčka do ich záhrady priniesol veľkonočný zajac.

Jahňa

K Veľkej noci patrila aj jahňacina, hoci u nás tento typ mäsa už nie je populárny. Voľakedy sa koláč v podobe jahňaťa, resp. baránka podával cez Veľkú noc na raňajky a odkazoval na obeť Ježiša Krista, ktorú priniesol ľuďom. Zomrel v nevinnosti a potom vstal z mŕtvych a jahňa je teda tiež symbolom života a nepoškvrnenej nevinnosti. Ku kresťanskej tradícii tiež patrilo, že kus pečeného jahňacieho mäsa sa kládol na Deň zmŕtvychvstania, teda Veľkonočnú nedeľu k oltáru, nechal sa posvätiť a neskôr sa jedol ako prvé jedlo dňa. Posväcovanie jedál (nielen jahňaťa) na Veľkonočnú nedeľu sa zachovalo v niekoľkých regiónoch Slovenska dodnes a v minulosti sa im pripisovali magické účinky.

Recepty pripravila Katarína Lešková, šéfcukrárka hotela Devín v Bratislave.