Pôst, ktorý chutí

Opečená koreňová zelenina s medom a tymianom

Na 4 porcie potrebujeme:

250 g červenej mrkvy, 250 g paštrnáku alebo petržlenu, 250 g žltej mrkvy, med, soľ, 3 vetvičky tymianu, mleté čierne korenie, 30 g masla

Postup:

1. Očistenú a nakrájanú zeleninu krátko povaríme v osolenej vriacej vode a precedíme.

2. Na panvici rozpustime maslo, pridáme tymian, med, korenie, sparenú zeleninu a opečieme do zlatistej farby.

3. Podľa potreby dosolíme.

Polievka gaspacho

Na 4 porcie potrebujeme:

500 g paradajok, 500 g šalátovej uhorky, 150 g papriky, soľ, mleté čierne korenie, 2 strúčiky cesnaku, 1 PL olivového oleja, 50 g cibule, limetka, cherry paradajky

Postup:

1. Paradajky sparíme vo vriacej vode, ošúpeme a vnútro zbavíme semienok. Uhorku očistíme a zbavíme semienok.

2. Papriku tiež očistíme a nakrájame na menšie kúsky, aby sa lepšie rozmixovala.

3. Všetku zeleninu spolu s olejom, cesnakom a cibuľou dáme do mixéra a do hladka rozmixujeme. Dochutíme soľou, korením a limetkovou šťavou. Dáme do tanierov a pridáme pár kúskov prekrojených cherry paradajok.

40 dní medzi fašiangami a Veľkou nocou

Obdobie medzi fašiangami a Veľkou nocou predstavuje v kresťanstve čas hlavného pôstu, ktorý trvá 40 dní a nasleduje po období sýtosti, ktoré sa končí práve fašiangami. Štyridsať dní predstavuje Ježišov štyridsať dní trvajúci čas strávený na púšti, Mojžišov a Eliášov štyridsaťdenný pôst, ale aj štyridsaťročné putovanie Izraelitov po púšti pred vstupom do Zasľúbenej krajiny. Najprísnejší pôst sa dodržiaval na Popolcovú stredu, teda na začiatku, a na Veľký piatok, v deň ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Po čase hojnosti, keďže do fašiangov sa konali na dedinách zabíjačky, nastalo obdobie, keď mäso a mäsové produkty vystriedala najmä rastlinná strava.

Tradičnými pôstnymi jedlami na Slovensku boli v minulosti polievky, prívarky a kaše. Z polievok napríklad cesnaková, hubová, obilninová, kapustová, strukovinová. Prívarky sa varili zo zemiakov, strukovín, z kapusty a kaše z múky alebo krúp. Nepoužívali sa ani živočíšne tuky, pri príprave jedál ich nahradili rastlinné oleje, ale aj prepražené maslo, to sa tiež považovalo za pôstne. V čase pôstu sa často varili aj múčne jedlá, a to na slano aj na sladko. Veľmi využívanou surovinou bola kvasená kapusta, ktorá sa jedla v rôznych úpravách, ale aj len samotná s chlebom.

Mäso sa nejedlo, výnimkou boli ryby, ktoré neboli považované za mäso, ale na tanieroch sa objavovali aj raky nachytané v potokoch a riečkach. V niektorých oblastiach sa dokonca nejedli nielen mäsové produkty, ale ani nijaké živočíšne výrobky.

Postiť sa mali všetci, ktorí mali viac ako 14 rokov, a to až do konca života, od 18. roku bolo dovolené dosýta sa najesť len raz denne. Jesť viackrát denne bolo dovolené len diabetikom, tehotným ženám a tým, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli hladovať, ale mäso nemohli jesť ani tieto skupiny ľudí.

Recepty pripravil Jozef Riska, šéfkuchár Radisson Blu Carlton Hotel – Savoy Restaurant v Bratislave.