Mäso - áno alebo nie? Ak áno, tak koľko?

15.02.2020 12:00
mäso, mleté mäso, laboratórium
Koľko mäsa je priveľa? Autor:

Poslednou dobou v spoločnosti rezonuje téma mäsa, vegetariánstva i vegánstva.

Stretli ste sa už s výrokom „sme to, čo jeme“? Určite áno. Jedlo ovplyvňuje celý náš život, zdravie ale aj životné prostredie, či už pozitívnym, alebo tým druhým smerom. Často sa však vyhovárame na čas i financie, ktoré nám nedovoľujú nakupovať kvalitné potraviny, uprednostňovať lokálne alebo sezónne produkty.

Nájdime si však čas na to, aby sme zistili, čo nakupujeme a od koho nakupujeme. Na to, aby sme spoznali ľudí, ktorí stoja za našimi potravinami. Pre tých, ktorí uprednostňujú remeselné produkty, kde kvalita vyhráva nad kvantitou, je to absolútne prirodzená súčasť nákupných rozhodnutí.

Poslednou dobou v spoločnosti rezonuje téma mäsa, vegetariánstva i vegánstva. Máme sa mäsa úplne vzdať? Bolo by lepšie pre životné prostredie aj naše zdravie radšej pristúpiť k nákupu vegánskych náhrad? Výroba vysoko spracovaných potravín ponúkaných ako alternatíva k mäsu a mliečnym výrobkom totiž vyžaduje spotrebu obrovského množstva prírodných zdrojov – od vody po palivo, a zároveň obrovské kvantum obalových materiálov. Každá minca má dve strany a aj na túto problematiku je potrebné pozerať sa komplexne. Hospodárske zvieratá hrajú kľúčovú rolu v potravinovom systéme šetrnom k životnému prostrediu – produkujú totiž prírodné hnojivo a využívajú pôdu, ktorá by inak ostala nevyužitá, zhodnocujú ju.

Nájdime si teda čas a porozmýšľajme, koľko mäsa a mäsových výrobkov a z akých zdrojov nakupujeme. Koľko mäsa konzumujeme? Odpoveď je jednoduchá: príliš veľa. Priemerný Európan zje za jeden rok približne 74 kg mäsa, zatiaľ, čo racionálna výživa odporúča maximálne 30, čo predstavuje približne 500 g do týždňa. No na pohľad je aj toto číslo veľmi vysoké.

Vezmime si príklad od našich predkov

Pravdou je, že mäso sa v našich jedálničkoch nachádza od nepamäti. Je v našom potravinovom reťazci potrebné. Podľa slov historičky a etnologičky Kataríny Nádaskej mäso v stredoveku prevažovalo vo forme diviny z poľova čiek, bolo spracované do špiku kostí a na konzervovanie sa využívalo najmä solenie a nakladanie. Tento spôsob bol žiaľ hygienicky neudržateľný a aj preto sa na zakrytie pachutí a zápachov používali vo veľkom koreniny. Neskôr sa u šľachty rozvinul chov hydiny. Nekonzumovala sa však každý deň, nakoľko sa naši predkovia riadili cirkevným kalendárom, v ktorom sa nachádzalo veľa pôstnych dní. Ľudia neboli naučení jesť mäso v takej miere, ako my dnes. A ak aj chovali svoj dobytok a hydinu, dopriali si ho sporadicky, najmä vo sviatočné dni. Postupom času sa však trh zasýtil polotovarmi, nastala zmena životného štýlu a mäso sa stávalo prirodzenou súčasťou všedných dní. Sviatočné jedlo sa stalo jedlom bežným. Objem mäsa a mäsových výrobkov začal narastať a tak aj počet veľkochovov.

Aj my môžeme prispieť k zmene a návratu späť k zvykom našich predkov. K zmene, aby sa mäso nenachádzalo denno-denne na našich jedálničkoch, aby sme sa stali uvedomelými spotrebiteľmi a aby sme viedli udržateľný spôsob života. Počnúc módou, či cestovaním a bývaním, až po samotné stravovanie.

Jedzme viac strukovín a zeleniny. Neverme cenám, ktoré sú príliš nízke, neodrážajú skutočnú hodnotu potravín. Vyberajme si lokálne mäso, čítajme etikety. A jedného dňa si určite urobme výlet za svojim farmárom. Jedzme menej mäsa v lepšej kvalite a spravme tak nieo pre seba aj pre životné prostredie.

Ako povedal pán Róbert Góra z ekologickej Gastrofarmy Salka na prvej ochutnávkovej konferencii o remeselných potravinách DEGUSTORIUM 2019, ideálne je, keď je kruh farmára uzavretý a má pod svojou kontrolou aj vlastnú pestovateľskú činnosť. Vtedy naozaj môžeme konštatovať, že vieme, čo jeme.

#Slow Food Pressburg #mäso #konzumácia mäsa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku