Využíva sa koreň, list i kvet. Na každej stonke kvitnú súčasne 2 až 3 kvety, ale stále rozkvitajú ďalšie, takže krása rozkvitnutých čakaniek nás teší od leta až do neskorej jesene.
Hoci sa čakanka zvykne označovať za typickú taliansku zeleninu, boli to Belgičania, ktorí vyvinuli špecifický spôsob pestovania a vyšľachtili biele čakankové puky. Tie nie sú také horké, vďaka veľkoprodukcii sú lacné a ide o najpredávanejší druh čakanky v Európe. Ten má rád nižšiu teplotu, ideálne okolo 3 °C, a vyššia vlhkosť. Biele puky treba skladovať v tme.
Viete, že…?
Čakanka bola už v staroveku takmer magickou rastlinou, ktorá vraj dávala krásu a v stredoveku ľudia verili, že kto sa natrel jej šťavou, všetko sa mu darilo. Koreň sa v západnej Európe pestuje na konzumné účely.
Liečivé účinky čakanky sú všeobecne známe. Priaznivo pôsobí pri chorobách pečene, detoxikuje organizmus, pomáha pri chorobách žlčníka – najmä bolesti žlčníka pri žlčových kameňoch, ale aj pri bolestiach obličiek a močového systému, pri obličkových a močových kameňoch a piesku. Navyše má močopudný účinok i preháňavý účinok pri zápche. Dokáže vyplaviť prebytočnú žlč, pomáha pri nadbytku alkoholu v organizme, ale aj pri nechutenstve, cukrovke, precitlivenom žalúdku a žalúdočných vredoch. Čerstvá šťava z koreňa po aplikácii na pokožku hlavy podporuje rast vlasov. Čakanka sa suší a používa do bylinných čajov, jej kvety sa pridávajú do pokrmov.
Vitamíny
A, B, C, K
Živiny a minerály
vláknina, polyfenoly; draslík, fosfor, sodík, železo, vápnik, horčík
Upravuje sa najčastejšie ako šalát z čerstvej zeleniny so šalátovým dresingom z oleja, octu alebo citrónovej šťavy, s čiernym korením, so soľou a s čerstvou pažítkou. Dresing však môžeme urobiť aj z majonézy rozmiešanej s bielym jogurtom a do šalátu pridať cibuľu, najemno nakrájané jablká či varené vajcia. Okrem šalátu sa čakanka môže dusiť alebo zapekať, výborná je napríklad restovaná na masle alebo pripravená so smotanou. Chutí s dobrými odrodami vína.
História využívania a kultivácie čakanky siaha až do starovekého Egypta. Spomína ju aj rímsky básnik a filozof Horácius na prelome letopočtu. V neskorších dobách čakanka, najmä jej pražený koreň, získala ohlas ako liečivá bylina a ako kávu ju používali vo Francúzsku za vlády Napoleona, v dobe svetových vojen, ale napríklad aj v čase kávovej krízy v 70. rokoch minulého storočia. Kvôli tomu dodnes pretrváva vnímanie čakankovej kávy ako niečoho menejcenného. Ide však o nápoj, ktorý je veľmi lahodný, a navyše má pozitívne účinky na organizmus.
Karamelizovaná pečená čakanka s medom
Potrebujeme:
8 pekných čakankových pukov,100 g masla,4 PL trstinového cukru,2 PL medu,4 PL balzamikového octu,soľ,mleté čierne korenie
Postup:
Najskôr puky čakanky dôkladne umyjeme a po dĺžke rozpolíme. Vo väčšej panvici rozpustíme maslo a puky čakanky rozložené v jednej vrstve pomaly opekáme asi 25 minút. Osolíme ich a okoreníme a často počas pečenia otáčame. Opečené puky čakanky posypeme trstinovým cukrom a necháme na slabom plameni skaramelizovať. Potom pridáme med, balzamikový ocot a necháme omáčku zhustnúť. Čakanku obalíme v omáčke a pokrm podávame teplý, pričom netreba zabudnúť na dobré pečivo, veľmi vhodné k lahodnej karamelovej omáčke. K jedlu sa hodí sýte červené víno.
Zapečené čakankové puky so syrom a so slaninou
Potrebujeme:
4 čakankové puky, 8 hrubších plátkov anglickej slaniny, 250 g kvalitného syra – kozieho camembertu alebo gorgonzoly, 1 kúsok masla
Postup:
Surové čakankové puky poriadne umyjeme a rozpolíme po dĺžke. Každú polovicu čakanky obalíme slaninou a zopneme špáradlom. Na rozpolené puky poukladáme kúsky pokrájaného syra a zabalenú čakanku vložíme do maslom vymasteného pekáča či zapekacej misky. Dáme do rúry predhriatej na 170 °C a pečieme asi 15 minút. Podávame s čerstvou bagetou alebo varenými cestovinami a s pohárom kvalitného vína.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Zapekaný fenikel na Varecha.sk