Ich boj je dlhoročný, ale nemá víťaza, hoci obe majú múzeum jahôd. Najväčšími konzumentmi jahôd v Európe sú údajne Švédi. Dlhé roky sú jahody symbolom tenisového Wimbledonu – počas celého turnaja sa ich zje na kilá…
Jahodám nesvedčí umývanie pod tečúcou vodou. Prichádzajú tak totiž až o polovicu intenzity svojej vône. Lepšie je jahody krátko položiť do misy s vodou a nechať odkvapkať. Charakteristickú chuť a vôňu dodávajú jahodám kyselina jablčná, citrónová, šťaveľová a salicylová.
Viete, že…?
Jahody patria do rovnakej rastlinnej rodiny ako ruža. Nie je to bobuľa ani plod – to, čo sa konzumuje, je zväčšené kvetné lôžko. Vlastné plody sú malé zelené zrniečka na červenej šupke. Priemerná jahoda má na svojom povrchu okolo 200 semienok.
Ovocie plné zdravia, čo iné povedať o jahodách. Veď napríklad žiadne iné naše ovocie nie je také bohaté na mangán, ktorý je dôležitý pre tvorbu krvi. Jahody pomáhajú pri liečbe pečeňových chorôb, dne či artróze, ale podporujú aj činnosť obličiek a pôsobia proti vzniku močových a žlčových kameňov. Navyše vyživujú nervy a mozog a ochraňujú pred niektorými typmi rakoviny. Hoci je pre jahody typická sladká chuť, v skutočnosti obsahujú iba asi 10 percent cukru. Navyše sú dobrým zdrojom tekutín. Zrniečka jahôd obsahujú zinok, ktorý prispieva k čisteniu zubov a odstraňovaniu baktérií. Treba však zároveň upozorniť, že červená lahôdka nie je pre každého. Jahody by nemali jesť deti do dvoch rokov a alergici na acylpyrín.
Vitamíny
A, B, C, E
Živiny a minerály
vláknina, antokyány, kyselina jablčná, citrónová a šťaveľová, draslík, vápnik, horčík, mangán, zinok, fosfor
Využitie jahôd je všestranné – dajú sa jesť surové aj tepelne upravené. Sladkou klasikou sú ovocné jahodové knedle, bublanina alebo nepečené dezerty. Môžeme si z nich pripraviť chutné raňajky – jesť sa dajú s bielym jogurtom, mliekom a cukrom, so smotanou, s tvarohom alebo mliečnou ryžou. Neprekonateľnú dvojicu tvoria jahody so šampanským, ale dobre ladia aj s čokoládou alebo rebarborou, skúsiť sa oplatí rebarborový koláč s jahodami. V horúcich letných dňoch poteší ovocný šalát s jahodami – fungujú aj s banánmi alebo ananásom. Dá sa z nich pripraviť chutný džem, osviežujúce ovocné šťavy a samozrejme zmrzlina.
Prvé dochované správy o jahodách pochádzajú zo starovekého Grécka, jahody sa pestovali aj v starom Ríme. V stredoveku boli jahody predovšetkým v záhradách kláštorov a na zámkoch v Anglicku, Belgicku a vo Francúzsku. Vtedy sa obhospodarovali veľké plochy lesných jahôd, vypestovať väčšie plody sa však nedarilo. Veľkoplodé odrody jahôd sa podarilo nájsť až v Amerike – virgínska jahoda mal pozdĺžne kužeľovité, ale aj guľaté žiarivo červené plody. Táto jahoda sa okolo roku 1725 dostala aj do Európy.
Jahodový dezert s balzamikovým octom a kozím syrom
Potrebujeme:
175 g mäkkého kozieho syra, 250 g jahôd, 50 g práškového cukru, 250 ml smotany, mäta, zelené korenie, 1/4 hrnčeka balzamikového octu, 2 PL javorového sirupu alebo medu
Postup:
Smotanu rozmiešame s cukrom, pridáme nadrobený syr. Mätu nakrájame najemno a vmiešame ju do krému. Krém odložíme do chladničky. Jahody nakrájame a okoreníme. Ocot zmiešame s javorovým sirupom a prevaríme. Keď javorová omáčka vychladne, zmiešame ju s jahodami. Krém vyberieme z chladničky, naplníme ním poháriky alebo mištičky a navrch položíme jahody. Ozdobíme mätou.
Vanilkovo-smotanový jahodový koláč
Potrebujeme:
Krém: 120 g cukru, 75 g vanilkového pudingu, 500 ml mlieka, 350 ml smotany na šľahanie
Na ozdobu: 500 g čerstvých jahôd, 1 plátok želatíny
Cesto: 300 g hladkej múky, 200 g masla, 100 g cukru
Postup:
Z masla, múky a cukru vypracujeme cesto. Zabalíme ho do fólie a necháme hodinu v chladničke. Potom ho vyvaľkáme na plát a vložíme do koláčovej formy. Korpus pečieme asi 30 minút v rúre predhriatej na 180 °C. Po upečení ho necháme vychladnúť. Z mlieka, cukru a pudingového prášku uvaríme hustý krém a šľaháme ho až do vychladnutia. Potom vmiešame ušľahanú šľahačku. Krémom potrieme korpus, navrch dáme jahody a zalejeme ich želatínou pripravenou podľa návodu.