V kuchyni sa dá využiť na mnoho spôsobov. Spolu s petržlenovou vňaťou má v slovenskej kuchyni najčastejšie využitie ako dochucovadlo a ozdoba pokrmov.
Pažítka svojimi krásne fialovými guľovitými kvetmi vytvára rýchlo rastúce obruby záhonov. Silné éterické oleje, ktoré vylučujú jej kvety, zamedzujú napadnutiu kvitnúcich trvaliek múčnatkou a chránia napríklad jahody pred plesňou. Anglickí záhradníci tvrdia, že ak sa pestuje v susedstve ruží, chráni ich pred čiernou škvrnitosťou.
Viete, že…?
Aklimatizáciu pažítky komplikujú neustále zmeny, s ktorými sa musí vyrovnávať. Preto netreba pažítku v kvetináči príliš často premiestňovať na iné stanovisko. Pažítke neprospievajú ani zmeny teplôt spôsobené náhlym otvorením okna či prievanom.
A konzumácia pažítky prospieva aj ľudskému zdraviu. Výborne podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav, je účinná proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Chráni pred rakovinou pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, prsníka i pľúc. Má tiež protisklerotický, dezinfekčný a imunostimulačný účinok. Je ideálna ako dobrá upratovačka čriev. Má veľmi nízky obsah kalórií, 100 g čerstvých listov obsahuje len 30 kalórií. Obsahuje alicín, ktorý znižuje produkciu cholesterolu a znižuje tuhosť ciev, pomáha odstraňovať zrazeniny v cievach, čo pomáha znížiť celkové riziko ischemickej choroby srdca, periférne cievne ochorenia a mŕtvice. Navyše má potenciál podieľať sa na liečbe a spomalení postupu Alzheimerovej choroby. Primerané množstvo kyseliny listovej obsiahnutej v pažítke môže pomôcť zabrániť defektom neurálnej trubice plodu dieťaťa počas tehotenstva.
Vitamíny
A, B1, B2, C, E, K
Živiny a minerály
silice, riboflavín, tiamín, síra, sodík, vápnik, železo, fosfor, draslík
Pažítka je vhodná do studenej kuchyne, do nátierok, majonéz a na chlieb. Ale uplatní sa aj v teplej kuchyni na dochutenie zemiakov, rolád či bylinkových marinád na grilované mäso. Vylepšuje chuť vaječných jedál, polievok a omáčok. Pridáva sa aj k ľahkým rybím špecialitám. Nie je vhodná na sušenie, lepšie je zostrihanú pažítku zamraziť po porciách, rozmrazená chutí ako práve odtrhnutá.
Pôvodom je pažítka pravdepodobne zo Stredomoria, po celej Európe ju však môžeme nájsť zdivočenú, najmä pozdĺž vodných tokov. Jej chuť poznali už starovekí gurmáni, u nás sa začala pestovať asi v 16. storočí. Okrem Európy sa prirodzene vyskytuje v Ázii, Severnej Amerike, na Sibíri aj na Kamčatke, pri kanadských jazerách. Ide o značne variabilný druh.
Zapečené paradajky s pažítkou a parmezánom
Potrebujeme:
8 mäsitých paradajok, 8 vajec, 50 g strúhaného parmezánu, hrsť nasekanej čerstvej pažítky, 80 g slnečnicových semienok, soľ, mleté čierne korenie
Postup:
Najprv predhrejeme rúru na 180 °C. Paradajky opláchneme, odrežeme vrchnú časť a vydlabeme. Do každej paradajky rozbijeme jedno vajce. Paradajky osolíme, okoreníme a posypeme parmezánom a slnečnicovými semienkami. Rajčiny naukladáme na plech vyložený papierom na pečenie a dáme piecť na 20 minút pri teplote 170 – 180 °C. Po upečení posypeme pažítkou.
Smotanová zemiaková kaša s pažítkou a ligurčekom
Potrebujeme:
1 kl ligurčeka, 1 téglik krémovej kyslej smotany, 1/2 kl soli, 5–6 veľkých zemiakov, 30–50 g masla, 1 PL čerstvej pažítky
Postup:
Zemiaky ošúpeme, nakrájame na kocky a uvaríme vo vriacej osolenej vode s trochou rasce a lyžičkou ligurčeka domäkka. Zemiaky scedíme a necháme v hrnci. K zemiakom pridáme na kúsky nakrájané maslo a kyslú smotanu, ktoré sme nechali odležať pri izbovej teplote. Poriadne premiešame na kašu, prípadne si pomôžeme mixérom. Nakoniec do zemiakovej kaše pridáme nadrobno nakrájanú pažítku.