Na sušených figách si môžeme pochutnávať celý rok. Veľmi často sú spojené so sviatočnými príležitosťami, ale ich priaznivé účinky na zdravie nabádajú konzumovať ich častejšie.
Figa je ovocie, ale v skutočnosti ide o uzavretý kvet figovníka. Je to zavreté kvetenstvo, v ktorom rastú kvety a semená zároveň. Týchto kvetov môže každé kvetenstvo obsahovať až niekoľko tisíc – v závislosti od druhu.
Viete, že…?
Figy sú nielen sladkou pochúťkou, ale aj prírodným preháňadlom. A figovník má zaujímavý a zložito prepracovaný spôsob opeľovania, ktorý zaisťujú figové osičky, ktoré sa vo figách zároveň rozmnožujú.
Figy sú dobrým pomocníkom, ak človeka trápi nedostatok energie, psychická únava, nízka výkonnosť či problémy so sústredením. Vďaka obsiahnutým látkam podporujú nervovú sústavu, zlepšujú náladu a zmierňujú psychické napätie. Okrem toho obsahujú pomerne vysoké množstvo vlákniny, vďaka čomu zrýchľujú metabolizmus. Pravidelná konzumácia fíg vedie k zníženiu rizika vzniku rakoviny prostaty či vzniku hemoroidov. Konzumácia fíg preventívne pomáha proti vzniku osteoporózy vďaka vysokému obsahu vápnika a fosforu. Ženám počas menštruácie pomáhajú figy so zmierňovaním jej negatívnych prejavov, ďalej znižujú krvný tlak, preventívne chránia pred kardiovaskulárnymi chorobami či zlepšujú kvalitu pleti. Navyše odstraňujú prebytočnú vodu z tela a pomáhajú liečiť kožné ochorenia.
Vitamíny
A, B1, B2, B6, C, E
Živiny a minerály
aminokyseliny, pektín, vláknina, vápnik, draslík, fosfor, horčík, železo
Figy sú vynikajúce čerstvé a veľmi zrelé, najlepšie práve odtrhnuté zo stromu. Vysoký obsah cukru ich predurčuje na konzerváciu sušením. Iným spôsobom konzervácie je nakladanie, najlepšie do vínovice grappy – stavajú sa tak dezertom. Výborne chutí aj marmeláda z fíg, sirup, kompóty, likéry, figová saláma, čatní a koláče. Sú skvelé aj k syrom či sušenej šunke, ako prísada do šalátov, zeleninových i ovocných. V šalátoch aj v sladkých pokrmoch sa vynímajú v lahodnej kombinácii s orechmi a mandľami. Môžu sa grilovať, variť, sušiť i piecť.
História figovníkov je dlhá ako ľudstvo samo. Mnohé národy figovníky uctievali ako posvätné stromy aj pre ich výnimočné účinky na zdravie. Ich pôvodnú pravlasť nepoznáme, pravdepodobne pochádzajú z oblasti Karia v Malej Ázii. Dnes sú hojne rozšírené najmä v Španielsku, Portugalsku, severnej Afrike, Turecku, Grécku a Taliansku.
Pečené figy s medom
Potrebujeme:
8 čerstvých fíg, 1 PL masla, med, pistáciové orechy, mletá škorica, grécky jogurt
Postup:
Figy poriadne umyjeme, osušíme a odkrojíme stopku. Potom figy prerežeme do kríža takmer ku koncu a položíme na plech alebo do zapekacej misy. Dovnútra dáme trošku masla, lyžičku medu, trochu orechov a mletej škorice. Snažíme sa figy uzavrieť, vložíme ich do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme niekoľko minút, kým nevznikne omáčka z masla a medu. Potom ešte pečieme asi dve minúty. Pečené figy podávame s omáčkou a jogurtom.
Pizza s figami a plesňovým syrom
Potrebujeme:
450 g cesta na pizzu, 4 čerstvé figy, 100 g nivy, olivový olej, 1 malá červená cibuľa, 4 plátky šunky prosciutto, čerstvé oregano alebo rukola, trochu kukuričnej múky
Postup:
Rúru predhrejeme na 220 °C. Hotové cesto na pizzu rozdelíme na dve časti, z každej vyvaľkáme oválnu placku a necháme pri izbovej teplote asi 30 minút. Potom placky prepichneme na niekoľkých miestach vidličkou, povrch potrieme olivovým olejom a zľahka poprášime kukuričnou múkou. V predhriatej rúre pečieme obe placky asi 6 minút, až kým nezačnú ich okraje hnednúť. Vyberieme ich z rúry a posypeme rozdrobenou nivou, pokrájanými figami a cibuľou, ktorú sme predtým pokrájali a zľahka osmažili na oleji. Povrch každej pizze pokvapkáme olivovým olejom a dáme do predhriatej rúry dopiecť na 8 minút. Potom pizzu vyberieme z rúry a na tanieri ozdobíme čerstvými bylinkami a šunkou prosciutto.