Šťavnaté plody vyšľachtených hrušiek sa podľa času dozrievania delia na letné, jesenné a zimné. Letné sú najmenej trvanlivé a zimné, naopak, vydržia najdlhšie. Hrušky je možné skladovať, nevydržia však tak dlho ako jablká.
Viete, že…?
V staroveku boli hrušky pomerne tvrdé, preto sa zvyčajne varili. Podľa starých receptov sa k nim pri varení pridávalo víno a tuk.
Hruška má nemálo zdraviu prospešných vlastností, znižuje riziko vysokého krvného tlaku, infarktu a mozgovej príhody, zbavuje telo vírusov, znižuje riziko ochorenia srdca. Okrem iného obsahuje quercetín – antioxidant, ktorý pomáha pri prevencii rakoviny, zabraňuje poškodeniu tepien, pomáha udržať vápnik v tele, znižuje riziko osteoporózy.
Pomáha aj pri liečbe zápchy a pri hojení rán, dokonca aj modrín. Má nízky glykemický index, ktorý je dobrý pre diabetikov a posilňuje aj imunitný systém. Navyše pozitívne ovplyvňuje náladu a pocity pohody. Odvar z hrušiek sa v ľudovom liečiteľstve podáva pri horúčke a zimnici. Odvar z mladých lístkov hrušky pomáha rozpúšťať močové a žlčníkové kamene. Surové a sušené hrušky obsahujú najviac živín.
Vitamíny
C, E, B
Živiny a minerály
sacharidy, vláknina, draslík, horčík, železo, meď, mangán, zinok, fosfor
Hrušky môžeme jesť surové ako chutnú a zdravú desiatu. Osviežia, zasýtia a dokonca dobre zaháňajú smäd. Dobrým riešením sú aj hruškové džemy, marmelády a kompóty. Môžeme z nich pripraviť aj menej tradičné pokrmy, ako sirupy alebo rôsol, likér či hruškový džús. Skvelé je toto ovocie napríklad v hruškovom koláči. Z receptov stoja za vyskúšanie hrušky dusené v mede, hruškovo-horčicový dip k mäsu, pečené hrušky s medom, kyslá kapusta s hruškami k bravčovému bôčiku alebo zapečené hrušky s nivou.
Hruška pochádza rovnako ako jablko z juhozápadnej Číny. Šľachteniu hrušiek sa venovali už v starovekom Grécku. Od 17. storočia sa považuje za „módne ovocie“ najmä vo Francúzsku, v Belgicku a Anglicku. Dnes sa hrušky pestujú po celom svete, ale najvýznamnejším producentom je Čína.