Najčastejšie sa mäta využíva na mätový čaj, ale jej chute sú úspešné aj v mnohých sladkých a slaných jedlách, napríklad v dobrotách s jahňacinou.
Mätu môžeme pestovať doma v kvetináči alebo ju zasadiť do voľnej pôdy. Výsev sa vykonáva od apríla až do augusta, v domácich podmienkach kedykoľvek. Listy mäty piepornej je možno sušiť na zimné zásoby. Rozmnožuje sa pomerne rýchlo a agresívne.
Viete, že…?
Na udržanie telesnej kondície odporúčali pretekárom Tour de France popíjanie nálevu, pripraveného zo 6 štipiek mäty a z 3 štipiek listu rozmarínu na jeden liter čaju.
Táto bylinka má priaznivý vplyv na nervovú sústavu a stres. Zabraňuje nadúvaniu, uvoľňuje kŕče a mierni bolesti, nevoľnosť a koliky. Preventívne sa používa pri žlčníkových a pečeňových chorobách, má osviežujúce a protizápalové účinky a zlepšuje trávenie. Pomáha pri upchatom nose, osvieži dych, obsiahnutý mentol dokáže stimulovať prekyslenie žalúdka. Mäta uľavuje pri pálení záhy a v podobe oleja má chladivé účinky, napríklad pri bolestiach svalov. Uľavuje pri bolestiach hlavy, pomáha pri nespavosti.
Vitamíny
A, B, C
Živiny a minerály
silice s mentolom, horčíny, triesloviny, flavonoidy; železo, draslík, vápnik, horčík, fosfor, sodík, mangán, meď, zinok
Mätu pridávame do múčnikov, omáčok, na ochutenie rýb, grilovaného mäsa, zeleniny, ryže či bylinkového masla, do zeleninových a bylinkových polievok, do marinád, výborná je do jogurtových zálievok na šaláty, nevyhnutná do tzatziki a môžeme ju pridať aj do tvarohových nátierok a k novým zemiakom. Veľmi krásne a zaujímavo ozdobí a ochutí ovocné šaláty a dezerty. Dopĺňa aj dezerty a s cukrom a citrónom vytvorí osviežujúci letný nápoj.
Mäta pieporná pochádza pravdepodobne z Veľkej Británie, ale dnes ju môžeme nájsť všade po svete, najmä v oblastiach mierneho pásma. Jej liečivú silu však oceňovali už starí Egypťania.