O čerešniach platí dvojnásobne to, čo aj o ostatných druhoch ovocia – najlepšie a najzdravšie sú čerstvé. Uchovávame ich v chladničke a nedávame ich do blízkosti aromatických potravín, môžu totiž prebrať ich pach.
Viete, že…?
Zdravšie sú tmavšie druhy čerešní, pretože tie obsahujú látky – antokyany, ktoré dokážu zvyšovať produkciu hormónu inzulínu až o päťdesiat percent. Inzulín znižuje hladinu cukru v krvi a čerešne tak môžu pomôcť ľuďom trpiacim cukrovkou.
Vzhľadom na svoje zloženie čerešne pomáhajú čistiť krv, pečeň a obličky, podporujú činnosť tráviaceho aj vylučovacieho ústrojenstva. Ich konzumácia pomáha pri poruchách činnosti štítnej žľazy aj pri bolestiach chrbtice. Podporujú aj rast kostí a zubov, majú antioxidačné a preventívne účinky a zvyšujú imunitu a obranyschopnosť tela proti rôznym infekčným ochoreniam, zápalom alebo paradentóze. Neobsahujú žiadne tuky a žiadny sodík, pomáhajú pri chudnutí a majú aj pozitívny vplyv na udržanie zdravej pokožky. Nezanedbateľný je aj obsah draslíka, ktorý pôsobí na znižovanie krvného tlaku a priaznivo pôsobí na pečeň a obličky.
Vitamíny
vitamíny A, C a E
Živiny a minerály
triesloviny, vláknina, horčík, kremík, železo, draslík, jód, fosfor, zinok, vápnik
Čerešne nie sú vhodné na mrazenie, ale inak majú v kuchyni bohaté uplatnenie. Sú z nich výborné kompóty, marmelády i džemy, nakladajú sa do rumu , pripravujeme z nich pálenku alebo ich kandizujeme. Čerstvé čerešne sú výbornou náplňou do múčnikov, koláčov, bublaniny, mafinov, závinov i palaciniek. Bývajú súčasťou zmrzlinových pohárov, miešaných kokteilov i chladených limonád. Vykôstkované čerešne tiež môžeme podusiť a vzniknutú omáčku podávať k bielemu mäsu. Čerešne dusené na červenom víne vynikajúco doplnia grilované morčacie plátky.
Pôvodne sa čerešne vyskytovali v Malej Ázii okolo Čierneho mora, odkiaľ ich niekoľko rokov pred naším letopočtom priviezol do Ríma vojvodca Lukulus. Z Ríma sa potom postupne rozšírili do strednej a severnej Európy, kde dovtedy rástli len čerešne plané.