Lahôdka zvaná zelený hrášok sú vlastne nedozreté semená známej strukoviny – hrachu siateho. Len ťažko sa dá predstaviť kuchyňa, v ktorej by chýbala guľôčka hrášku. Medzi zeleným hráškom a sušeným hrachom je rozdiel – ten prvý je sviežou zeleninou, ten druhý strukovinou s trojnásobným počtom kalórií.
Viete, že…?
Pol hrnčeka zeleného hrášku obsahuje viac ako dvadsať percent dennej dávky vitamínu C a konzumácia hrášku v popoludňajších či vo večerných hodinách zvýši sústredenosť, dodá potrebnú energiu, dokonca dokáže zbaviť únavy.
Pre rast hrášku je vhodné chladnejšie prostredie, čo znamená, že sa mu najlepšie darí pri teplotách 13 – 18 °C. Ale pozor na mráz – ten by vypestovaný hrášok zničil. Ideálnou zeminou pre hrášok je priepustná pôda.
Vitamíny
beta karotén, vitamín C, vitamíny skupiny B, najmä B1 (tiamín), E a K
Živiny a minerály
bielkoviny, cukor, vláknina, kyselina listová, draslík, fosfor, horčík, sodík, vápnik, zinok a železo
Guľôčky hrášku sú síce menšieho vzrastu, ale ich prínos pre zdravie je takmer zázračný. Hrášok obsahuje veľa vlákniny, ktorá prospieva tráveniu, významne znižuje aj riziko rakoviny hrubého čreva. Hrášok je tiež nabitý bielkovinami a ďalšími cennými živinami, ktoré spevňujú kosti, posilňujú imunitu, regulujú hladinu škodlivého cholesterolu a dokonca spomaľujú starnutie. Hrášok pomáha zaisťovať pružnosť a vitálnosť cievneho systému, čím pomáha predchádzať vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Pomáha tiež pri znižovaní hladiny zlého cholesterolu a zohráva úlohu aj pri tvorbe červených krviniek – pomáha tak v boji proti anémii. Navyše hrá úlohu pri spomalení starnutia pokožky. V kuchyni má hrášok mnohostranné uplatnenie. Môžeme ho pridať do polievok, šalátov či omáčok. Výborný je v symbióze s ryžou či cestovinami, chutný je aj ako príloha. Často sa kombinuje s dusenou mrkvou či kukuricou. Zelený hrášok sa má variť len krátko, pretože pri dlhšom dusení nepekne „šedivie“. Struky možno chrúmať surové ako zdravú desiatu. Spolu s fazuľovými strukmi tvorí základ chutného šalátu, ktorý stačí dochutiť sezamovými semienkami a kvapkou sójovej omáčky.
Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Bol rozšírený už v mladšej kamennej a bronzovej dobe v Malej Ázii. Najstaršie doklady o jeho pestovaní pochádzajú z Blízkeho východu, ale v tom čase bol už zrejme rozšírený aj v Zakaukazsku či v oblastiach od Afganistanu až po Tibet. V Európe začali používať zelený hrášok najmä Holanďania – podľa historických dokladov z roku 1610.