Dlhé roky sú jahody aj symbolom tenisového turnaja vo Wimbledone, počas ktorého sa ich zjedia stovky kilogramov, spolu so šľahačkou. Veď napokon Angličania konzumujú jahodový džem k tradičným raňajkám, ale aj k čaju o piatej.
Viete, že…?
O titul jahodového hlavného mesta sveta bojujú dve miesta – belgický Wépion a Strawberry Point v Iowe v USA. Tento dlhoročný súboj nemá víťaza, hoci v oboch je múzeum jahôd. A je tu ešte Pasadena, ktorá má niečo iné – každoročný festival jahôd.
Vitamíny
A, vitamíny skupiny B, C, E, K
Plody jahôd posilňujú metabolizmus, pomáhajú pri liečbe chorôb srdca a ciev, pri málokrvnosti, dne, močových a žlčových kameňoch. Majú protizápalový účinok, znižujú horúčku a zmierňujú prechladnutie. Jahody sú užitočné aj pri reumatizme, v ľudovom liečiteľstve sa tradične využívali na prečistenie zažívacieho traktu a zlepšenie látkovej výmeny. Bohužiaľ pre obsah organických kyselín sú na jahody niektorí ľudia alergickí. Jahody obsahujú betakarotén, základný kameň pre syntézu vitamínu A, ktorý zlepšuje zrak, dodáva pleti zdravé sfarbenie a podporuje regeneráciu slizníc.
Živiny a minerály
vláknina, kyselina jablčná, citrónová a šťaveľová, bór, draslík, fluór, fosfor, horčík, síra, zinok, vápnik
Jahody majú svoje uplatnenie najmä v sladkej kuchyni – môžeme z nich pripraviť džem, marmelády, ale aj víno, mušt, kompóty a rôsol. Výborné sú surové s trochou cukru, alebo z nich môžeme pripraviť dezerty – krémy, ovocné šaláty, poháre, zmrzliny , bublaniny aj polievky. Ideálne sú aj ako ozdoba iných pokrmov.
Archeológovia zistili, že už človek z kamennej doby si rád pomaškrtil na divo rastúcich jahodách. Prvé dochované správy o jahodách pochádzajú z čias slávneho gréckeho lekára Hippokrata a už starí Rimania ich pestovali ako lahôdkové ovocie. V stredoveku pestovali jahody mnísi vo svojich kláštorných záhradách a nesmeli chýbať ani na šľachtických hostinách. Pri zrode prvých veľkoplodých odrôd boli až jahody dovezené z Ameriky.