„Našťastie“, máte po ruke čipsy alebo čokoládu. Nepríjemné pocity sú zažehnané, aspoň na chvíľu sa ich zbavíte vďaka jedlu. A čo ešte po príchode domov… Otvárate chladničku, vyťahujete z nej všetko, čo máte pod rukami a mierite pred televízor. V práci sa vám totiž nedarilo. Podobný scenár sa opakuje, ak ste smutná z toho, ako sa zachoval váš partner, či nahnevaná na kamarátku, ktorá vás nechala „v štichu“. Emócie vás nútia jesť. Máte pocit, že keď ich „zajete“ cítite sa lepšie. Na chvíľu.
Skutočnosť, že emócie a jedlo spolu súvisia, je známa. A doistej miery je toto spojenie celkom v poriadku. Ale ak pri strese alebo pocitoch smútku automaticky siahnete po fast foode či sladkostiach, to už v poriadku nie je. Medzi skutočným hladom a hladom, ktorý vyvolávajú emócie, prestanete rozlišovať. A zbytočné kalórie sa na vás priam lepia.
Zastavte toto prejedanie skôr, než vás „položí“ pohľad na ručičku váhy. Ak to opäť na vás príde, položte si otázky: „Prečo jem? Kedy jem“ Aké uspokonenie poci'tujem potom, čo sa najem? Som sýta? Ak cítite problém, píšte si denník, v ktorom zaznamenáte, kedy počas dňa jete, aj čo konzumujete. Ak prídete na to, že jete vždy pod vplyvom emócií a nie skutočného hladu, je na mieste „nastolenie“ prísnej sebadisciplíny. Ak to nejde, je na mieste vyhľadanie odborníka. Stres či smútok totiž netreba zaháňať jedlom, ale napríklad fyzickou aktivitou.