Rekonštrukcia prsníka vylepší život, vyliečené ženy o nej často netušia

Plastický chirurg Martin Boháč sa dlhodobo venuje operáciám zameraným na rekonštrukciu prsníka a prostredníctvom osvetovej iniciatívy New Mamma pomáha informovať slovenské ženy, ako môžu nadobudnúť stratenú ženskosť. Na stredajšej tlačovej konferencii, kde sa Boháč predstavil ako nová posila tímu charitatívneho pochodu Avon proti rakovine prsníka, priznal, že mnoho slovenských žien stále netuší o možnostiach rekonštrukcie poprsia po odstránení nádoru. Ide pritom o operáciu, ktorá dokáže pacientkam zlepšiť život o dvesto percent.

Hovoríte, že veľa slovenských žien, ktoré bojujú alebo bojovali s rakinovou prsníka, ani netuší o možnostiach rekonštrukcie. Akým spôsobom sa k nej však môžu dostať, dozvedieť sa o nej?
Základom, samozrejme, je, aby sa ženy dozvedeli o možnosti, ktorá existuje. Jednou cestou sú médiá, druhou špecialisti, ktorí takýto zákrok odporúčajú. Našou najčastejšou skúsenosťou je, že zákrok odporúčajú onkológovia. Každá pacientka s rakovinou má svojho onkológa a práve on najlepšie vie, v akom stave sa pacientka nachádza. Pokiaľ je preliečená a zbavená rakoviny – je v takzvanom bezpríznakovom štádiu – remisii, onkológ ju môžu odporučiť na rekonštrukciu. Príde na konzultáciu a vďaka odporúčaniam od onkológa má aj doklad pre zdravotnú poisťovňu na to, aby zákrok mohla kompletne hradiť zdravotná poisťovňa.

To je ďalšia vec, mnoho žien netuší, že zákrok hradí v plnej výške poisťovňa.
Áno, to je pravda. Aj preto vznikla osvetová iniciatíva New Mamma, ktorej náplňou je poskytovať komplexné a obsažné informácie o možnostiach rekonštrukcie prsníka pre pacientky s rakovinou. Funguje vo vyšegrádskom priestore, kde máme podobné štatistiky, aj nastavenia zdravotného systému, poisťovní – zaujímavosťou je, že práve slovenské ženy patria medzi najmenej informované a možnosť rekonštrukcie využívajú najmenej. Snažíme sa pravidelne zúčastňovať a prednášať na seminároch – či už onkologických, ale aj seminároch všeobecných lekárov, aby sme im tieto informácie sprostredkovali. Ukazujeme, aké sú výsledky rekonštrukcií, aby aj oni boli motivovaní pacientky informovať o tejto možnosti a posielali ich na podobné zákroky. Presviedčame lekárov o tom, že pacientky majú vďaka zákrokom zvýšenú kvalitu života a takpovediac uzatvárajú kruh liečby, multidisciplinárnej spolupráce.

Aké pacientky za vami chodia kvôli rekonštrukčnému zákroku?
V základe ich možno rozdeliť na dve skupiny. Prvú tvoria ženy, ktoré majú rakovinu prsníka a sú v bezpríznakovom štádiu. Sú vyliečené a onkológ ich ku nám pošle. Druhá skupina pacientiek, výrazne menšia a špecifická je skupina žien, ktoré ešte nemá rakovinu prsníka, ale má vysoké riziko jej vzniku – na základe genetickej predispozície. Ak je táto diagnostikovaná onkológom, ten môže ženu po pohovore odporučiť na profylaktickú (preventívnu) mastektómiu (operačné odstránenie prsníka) s rekonštrukciou.

Poisťovňa hradí v kompletnej výške zákrok rekonštrukcie prsníka pre vyliečenú pacientku. Platí to isté aj v prípade žien, ktoré majú v úvodzovkách len vysoké riziko, no zatiaľ neochoreli?
Áno, poisťovňa tieto zákroky hradí rovnako. Riadi sa odporúčaniami a lekárskymi správami od onkológa.

Pár mesiacov dozadu sa do pozornosti dostal prípad hollywoodskej herečky Angeliny Jolieovej, ktorá podstúpila obojstrannú mastektómiu práve na základe vysokej genetickej predispozície. Mala medializácia jej prípadu dopad aj na slovenské ženy?
Za ten počin, medializáciu témy, ktorá je často tabuizovaná, sme boli veľmi vďační. Ako sa to dostalo do médií, naozaj sme zaznamenali nárast pacientiek, ktoré prišli na konzultáciu ohľadom preventívneho odstránenia prsníkov a zároveň zrekonštruovania. Je to veľmi malá skupina, pár desiatok pacientiek, ktorých sa to týka na Slovensku. Ale téma bola veľmi tabuizovaná a nevedeli o nej Slovenky, ale aj ženy všeobecne vo svete. Počinom Angeliny Jolieovej sa dostala k verejnosti a lekári zaznamenali nárast tejto skupiny – hoci zdôrazňujem, že je to minoritná časť pacientiek, ktoré podstupujú rekonštrukciu prsníka.

Kývnu ženy okamžite na rekonštrukčný zákrok, alebo potrebujú čas na rozmyslenie?
Každý prípad je individuálny. Dôležitý je, samozrejme, východiskový stav – či chýba celý prsník, alebo časť prsníka. Či druhostranný prsník je taký, že ho netreba upravovať, alebo ho naopak treba zmenšovať – pretože niektoré Slovenky majú veľmi rozvinuté prsníky a vytvoriť tak extrémne veľký prsník nie sme schopní. Vtedy je nutné vytvoriť úpravu aj na druhej strane. S tým všetkým musíme pacientku oboznámiť. Rekonštrukčných možností je tiež veľa – vlastným tkanivom, s pomocou cudzorodého materiálu ako je silikón alebo expander, prípadne kombináciami týchto metód. V celom procese sa snažíme ušiť rekonštrukciu prsníka danej pacientke na mieru. Ale nie vždy musí súhlasiť. Niektoré pacientky sú napríklad také, že si neželajú žiadnu inú jazvu na telu. To musíme brať do úvahy, čiže niekedy sa nedokážeme rozhodnúť pri prvej konzultácii, ktorú rekonštrukciu chce. Väčšina žien potrebuje čas. Dostanú nejaké vstupné informácie a rozhodujú sa. My sa, aj prostredníctvom stránky iniciatívy New Mamma, snažíme poskytnúť čo najviac informácií – z rôznych aspektov. Aby sa vrátili relatívne pripravené.

Jedna vec je rozhodovací proces každej pacientky, ale čo časové hľadisko už pri samotnom zákroku. Predpokladám, že jednotlivé rekonštrukcie sa líšia vzhľadom na mieru amputácie.
Časť prsníka dokážeme zrekonštruovať relatívne rýchlo – za pár týždňov. Napríklad – pacientka príde ku nám, je po odstránení nádoru bez nejakej veľkej deformity, je tam možno zdeformovaná len bradavka s dvorcom – vtedy sme schopní aplikovať tukové tkanivo, upraviť jazvičku v priebehu jednej operácie a rekonvalescencia trvá možno dva týždne. Pri veľkých prsníkoch a rekonštrukcii pomocou vlastného tkaniva, sa urobí tvar a objem pri prvej operácii. Potom čakáme, kým nový prsník chytí prirodzenejší tvar a upravujeme, ak je treba, druhú stranu a ešte urobíme bradavku s dvorcom. Takýto proces môže trvať aj okolo dvanásť mesiacov. Kým zrejú jazvy, vlastné tkanivo a nie je to komplikované nejakou infekciou alebo poruchami hojenia.

Je nutné zapájať ešte aj vo fáze rekonštrukčných zákrokov psychologickú podporu? Osobne by som povedal, že v tejto fáze už psychológ nie je taký nutný, ako v úvodných fázach – teda momente, keď sa žena dozvie o rakovine prsníka, keď je liečená a podstupuje najťažšie obdobie svojho života. A potom, keď je už vyliečená, my jej vlastne dávame takú čerešničku na torte – aj rekonštrukciou totiž psychiku, ktorá je dosť zranená, vylepšujeme. Žena trpí deformáciou svojho fyzického prejavu ženstva a myslím si, že našimi zákrokmi jej vlastne už len pomáhame.

Musí byť pacientka po rekonštrukcii sledovaná do konca života – teraz mám na mysli skôr estetické hľadisko – či dochádza k jemným deformitám, alebo zmene tvaru?
V rámci rekonštrukcií má veľkú výhodu použitie vlastného tkaniva. Ak sa od začiatku správne pripojí a nevzniknú komplikácie – po roku nemá pacientka žiadnu komplikáciu, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa ešte nejaká komplikácia objaví. Ak sa na rekonštrukciu využije cudzorodý materiál, napríklad silikónový implantát, kontrola je nutná. Z dlhodobého hľadiska prináša vyššie riziká v rámci komplikácií, čiže pacientka by mala chodiť na pravidelné kontroly – napríklad v ročnej frekvencii. Musíme sledovať, či je implantát v správnej pozícii, či sa nerozvíja nejaká iná komplikácia, infekcia a tak ďalej.

Dokáže dnes rekonštrukčná plastická chirurgia ponúknuť veci, ktoré sa ešte pred pár rokmi zdali nerealizovateľné?
Na Slovensku je to hneď niekoľko vecí. Jednou z nich je už spomenuté využitie vlastného tukového tkaniva, najmä pri rekonštrukciách, keď chýba len časť prsníka. Väčšia časť je zachovaná a dochádza len k doplneniu objemu a korigovaniu pomocou tukového tkaniva. Je to výborný materiál, je náš vlastný, telo proti nemu nebojuje. A na Slovensku máme už pár pacientiek, ktorým sme pomocou tukového tkaniva urobili celý nový prsník. Potom sú to tiež preventívne mastektómie s okamžitou rekonštrukciou. Prvú som robil pred dva a pol rokom, na Slovensku existuje táto možnosť zhruba tri roky – pri jednej operácii sa pacientke zoberú prsníky a zároveň sa jej vytvoria nové. A potom ďalšie možnosti – najmä technického charakteru. Zaujímavou novinkou je využívanie kože z darcov ako časť krytia implantátov.

A aké sú kapacitné možnosti slovenskej plastickej chirurgie. V priemere ročne ochorie na rakovinu prsníka 2500 žien, časti z nich musia chirurgicky odstrániť tumor. Koľkým ženám ročne by ste dokázali pomôcť?
Nemôžem odpovedať za iné centrá a neviem to takto kvantifikovať – jedno však viem isto, stále sme poddimenzovaní, čo sa týka rekonštrukcií. Ale všetko je otázka dopytu. Keď bude tlak verejnosti, že potrebuje rekonštrukciu prsníka, čoraz viac a viac chirurgov sa na ne bude špecializovať. Ak chirurg robí rekonštrukciu raz za mesiac, nie je to efektívne – nie je takpovediac vyoperovaný, ale pokiaľ to bude robiť tri-štyrikrát do týždňa, už bude mať motiváciu. Osobne verím, že pacientky začnú ku nám chodiť stále viac. Vieme im pomôcť.