Koľko stojí sen o láske? Gigolovia dokážu zarobiť státisíce

Japonky sú ochotné minúť celý majetok za týchto mladých mužov, ktorí im poskytnú večer plný flirtu a zahrnú ich nežnými slovami a komplimentmi, píše agentúra AFP.

„Chcem počuť, ako mi bije srdce,“ zveruje sa dvadsaťsedemročná podnikateľka v nočnom podniku v štvrti Kabukičó, žiariacim chrómom a zrkadlami. „Japonskí muži nie sú príliš galantní, nedávajú najavo svoje city, ale tu s vami zaobchádzajú ako s princeznou. Chcem byť hýčkaná a málo záleží na tom, čo ma to stojí.“

Mesačne na toto povyrazenie minie v prepočte bezmála 10-tisíc eur. Objektom jej túžby je trochu bezpohlavný mladík s odfarbenými vlasmi a detským úsmevom. Niektoré klientky ale za jeden večer utratia v prepočte aj 100-tisíc eur, len aby mohli zveriť svoju dušu do starostlivosti týchto mladíkov, z ktorých si mnohí za mesiac, ak sa práve darí, zarobia aj päťkrát toľko.

Ženy majú zvyčajne od 20 do 60 rokov a sú schopné dávať svojmu favoritovi okázalé dary: hodinky s diamantmi, luxusný automobil, ale napríklad aj byt. „Keď som mal dvadsať, darovala mi jedna klientka Porsche,“ chváli sa bývalý gigolo, 43-ročný Šo Takami, ktorý dnes vlastní reťazec klubov a svoje povolanie prirovnáva k psychiatrovi na plný úväzok. „Gigolo musí byť k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí. Do práce prišiel vo vozidle značky Rolls-Royce sa šoférom.

„Skutočná práca sa začína po zatvorení klubu, kedy je potrebné ísť so zákazníčkou vypiť niekoľko pohárov. Potom sa o deviatej ráno zvalíte na posteľ a krátko potom musíte vstať, aby ste sa išli naobedovať s ďalšou klientkou,“ popisuje Takami, ktorý si chce budúci rok otvoriť klub v Las Vegas. „Je dôležité, aby zákazníčka uverila v možnosť, že stretla lásku. Pre nás je dôležité, že platí,“ dodáva.

Tieto kluby s gigolmi predstavujú ročný obrat v prepočte 10 miliónov eur. V Japonsku je ich približne 800, z toho 260 v Tokiu. Väčšina je sústredená v štvrti Kabukičó, kde pestrofarebné neóny osvetľujú fotografie mladých mužov s belostnými zubami a umelým opálením s prezývkami Romeo, Gatsby alebo Avalon.

Títo mladíci, ktorí sa začali objavovať v 70. rokoch, sú niekedy označovaní za mužské gejše. „Úlohou gigola je pozdvihnúť srdce ženy. Sme tu preto, aby sme podporovali vzostup žien v spoločnosti,“ uisťuje Šo Takami.

Títo muži s dlhými vlasmi, v priliehavom odeve a bezchybne upravení bývajú niekedy obviňovaní, že obchodujú so ženskými citmi. „Klientky si cit kupujú,“ bráni sa tridsaťosemročný Ken Ičidžo a krčí ramenami. „Predávame im sen, musíme teda klamať. Hovoriť, že ich milujeme. Ony za to platia,“ hovorí bývalý gigolo, dnes majiteľ klubu.

Je to v skutočnosti zvyčajná otázka ponuky a dopytu. „Gigolovia tu sú preto, aby vyplnili prázdno v živote ženy. Reagujeme na každú potrebu ženy, vypočujeme jej problémy, hovoríme jej, aká je krásna,“ uvádza Ičidžo. A pokiaľ ide o sex: „Sex nie je nevyhnutnou súčasťou služieb, ale vyplýva z nevyhnutnosti uspokojiť potreby zákazníčka,“ dodáva.

Jeho kolega Takami svojim teplým a pokojným hlasom na záver pripomína, že aj gigolovia obchodujúci s falošnými citmi majú svoje slabiny: nedôveru, strach, že ich vystrnadí iný, alebo že ich žena zničí.