Začať pracovať pred desiatou ráno? Podľa odborníkov radšej nie

Treba sa trochu viac vyspať a vstávať v pokoji, píše taliansky denník La Repubblica.

Početné štúdie sa zaoberajú súvislosťami medzi spánkom, zdravím a produktivitou práce. Vedec Paul Kelley z Oxfordskej univerzity už roky tieto súvislosti študuje. Najbežnejší pracovný čas v podnikoch býva od deviatej do piatej. Kelley však namieta, že tento časový harmonogram nie je synchronizovaný s požiadavkami organizmu osôb vo veku do päťdesiatpäť rokov. A to všetko predstavuje hrozbu nielen pre produktivitu práce, ale aj pre náladu a duševné zdravie ľudí.

Kelley túto tému analyzoval už v minulosti. K rizikám, ktoré nemožno podceňovať, patrí priberanie na hmotnosti, pokles imunity, strata pamäti a pozornosti. „Preto by bolo potrebné vykonať veľkú revolúciu a pri organizovaní profesionálnych aktivít rešpektovať biologické hodiny osôb,“ zdôrazňuje Kelley.

Mnohé výskumy ukázali, že počas puberty dochádza k fyziologickej zmene biorytmu, keď mladí ľudia začínajú chodiť spať v priemere o dve hodiny neskôr, ako keď boli deťmi. A preto musia spať dlhšie ráno. Niektoré testy ukázali, že deti vo veku desať rokov sú pred pol deviatou ráno málo sústredé, zatiaľ, čo šestnásťroční dosahujú najlepších výsledku po desiatej hodine dopoludnia a vysokoškoláci po 11. hodine. Kelley, ktorý realizoval sériu testov v školách, je presvedčený, že posun školskej výučby na neskôr by zlepšil výkony žiakov o desať percent. V Británii sa na túto tému viedol rozsiahly výskum. A tiež American Academy of Pediatrics (AAP) vo svojich smerniciach vyzvala školy, aby najmä v prípade dospievajúcich upravili začiatok vyučovania.

"Ide o zásadnú sociálnu otázku. Ak zamestnanci začínajú pracovať pred desiatou hodinou, sú unavení a demotivovaní. V našej spoločnosti je mnoho ľudí, ktorí trpia nedostatkom spánku. Tak je ohrozené ich zdravie. Tiež srdce a pečeň sa tomuto rytmu zle prispôsobujú. To platí aj pre nemocnice a väznice. Ľudia sú budení, aby zjedli raňajky, ktoré v tom čase nechcú. Nedostatok spánku je utrpenie, "uvádza Kelley.

Rôzne klinické štúdie spájajú nedostatok spánku s poruchami alebo chorobami, medzi ktoré patrí obezita či kardiovaskulárne choroby. Výskum univerzity v Surrey v Británii, ktorú zverejnil prestížny americký vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences USA (PNAS), odhalil mechanizmy týchto súvislostí. Pri tomto pokuse muselo 26 dobrovoľníkov po celý týždeň nedostatočne spať, v priemere 5,7 hodiny za noc. Potom nasledoval týždeň pravidelného dlhšieho spánku, 8,5 hodín za noc. Bádatelia po tomto pokuse požadovali, aby dobrovoľníci zostali 40 hodín hore a pravidelne im odoberali krv. Výsledky pokusu ukázali, že nedostatočný spánok ovplyvňuje 711 génov.