Katarína Bartovičová: Som rada, že si môžem vyrobiť ozdobivo podľa seba

Dana Bischof, Pravda.sk | 28.08.2013 10:30
Katarína Bartovičová Foto:
Katarína Bartovičová.
Šperky rôzneho druhu si vyrába od detstva. Vážnejšie sa tým začala zaoberať a vyrábať kúsky aj pre iných minulý rok.

Inšpiroval ju workshop venovaný výrobe živicových šperkov, ktorého sa zúčastnila v kreatívnom priestore PoTvoRa, kde aj vytvorila prvé kúsky živicových šperkov. Umelkyňa Katarína Bartovičová.

Ozubené kolieska zo starých náramkových hodiniek – aj to je materiál, ktorý používate. Čo ešte všetko?
Časť mojich šperkov tvoria spomínané živicové šperky – do kovových lôžok zalievam krištáľovou živicou rôzne komponenty, hlavne tie kolieska a podobne. Vyrábam prívesky, náušnice, prstene, pánske manžetové gombíky, najnovšie aj záložky do kníh, čelenky a pracky na opasky. Aj moje ďalšie šperky sú vyrobené hlavne z kovových komponentov. Svoje šperky sa snažím obohatiť aj o eko rozmer – veľkú časť materiálu, ktorý používam, tvoria súčiastky zo starých hodín a hodiniek, či úlomky starej kovovej bižutérie, ktorým takto dávam ďalšiu šancu. Každý z mojich šperkov je originál a neexistujú dva identické kusy.

Šperky Kataríny Bartovičovej.
Šperky Kataríny Bartovičovej.
+9Šperky Kataríny Bartovičovej.

Čo je to vlastne ten steampunk? Na Slovensku je to stále pomerne neznámy pojem, hoci v zahraničí už dosť rozšírený a populárny…
Steampunk je viktoriánske sci-fi, štýl inšpirovaný érou industrializácie v 19. storočí v západnej Európe (hlavne parnými strojmi, odtiaľ čiastočne pochádza aj názov, steam = para) a vizionárskou literatúrou autorov ako Jules Verne, H. G. Wells alebo Mary Shelley. Tento štýl s veľkou dávkou fantázie kombinuje staré viktoriánske prvky s moderným sci-fi. Výsledkom nie sú iba šperky či oblečenie, ale aj autá, vzducholode, filmy, hudba… Často vyskytujúcim sa motívom sú ozubené kolieska a iné súčiastky z hodín či strojov, symbolizujúce technologický pokrok.

Aj keď šperkári vytváraju šperky pre druhých, musia sa páčiť v prvom rade im – teda tak by to aspoň malo byť. Stretla som sa však aj s tým, že autorom je trápne nosiť svoje vlastné veci, vraj je to „čudné“. Ako je to vo vašom prípade?
Svoje vlastné šperky nosím. Som rada, že si môžem vyrobiť „ozdobivo“ presne podľa svojich predstáv. Ale často sa mi stáva, že ak sa niekomu páči kúsok, ktorý mám práve na sebe, tak ho proste darujem ďalej. Nechávam si akurát tie šperky, ktorých súčasťou je nejaký komponent, ku ktorému mám osobný vzťah.

Prezradili ste mi, že sa chcete učiť aj zvárať, aby ste mohli robiť aj väčšie veci, napríklad dekorácie do bytu.
Rada by som sa posunula vo svojej tvorbe ďalej a začala vyrábať väčšie kúsky, napríklad tienidlá na lampy, rôzne stojany či doplnky na šaty. Vzhľadom na to, že pôjde opäť hlavne o prácu s kovom, zváranie sa javí ako ideálna technológia. Medzi mojimi kamarátmi sa, našťastie, našiel jeden (Michal Hellmet), ktorý mi prisľúbil súkromný kurz zvárania a rezania kovov. Myslím, že aj samotný kurz bude veľmi inšpirujúci, Michal totiž povolaním nie je zvárač, ale má fotografický ateliér a špecializuje sa na konceptuálnu a experimentálnu fotografiu.

Dnes žijete v belgických Antverpách, predtým ste žili aj vo Viedni a veľa cestujete. Cítite sa vo svete ako cudzinka? Dávajú vám to ľudia pocítiť?
Zvyčajne mi stačí pár dní na jednom mieste a začínam sa tam cítiť doma. Nespomínam si na žiadne negatívne skúsenosti, kedy by mi niekto dával nepríjemným spôsobom pocítiť, že som v jeho krajine cudzinka. Môj osobný dojem ale je, že v Belgicku toho veľa o Slovensku nevedia. Väčšinou ma „podozrievajú“, že som z Ruska alebo z Chorvátska.

Prečo práve Antverpy?
Vyše dvoch rokov mám priateľa Belgičana, pochádza z flámskej časti Belgicka. Momentálne sme sa rozhodli pre život v Antverpách, takže sa (znova) učím po holandsky a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. V minulosti som strávila pol roka v juhovýchodnej Ázii a rada by som si zopakovala dlhodobejší pobyt aj v tejto oblasti.

Ako často zavítate domov? Zažívate pravidelne „homesick“ pocit? Cnie sa vám za životom v Bratislave?
Domov na Slovensko sa vraciam veľmi často, niekedy aj každý mesiac. „Homesick“ pocit aj vďaka vymoženostiam ako je telefón, Skype a Facebook nezažívam, ale občas mi uniknú akcie, ktorých by som sa rada zúčastnila. V ostatnej dobe napríklad svadby mojich kamarátok alebo koncerty obľúbených skupín ako je Ľahká múza, ktorých sa v Belgicku asi tak skoro nedočkám.

Do vášho života neodmysliteľne patria mačky. Čo pekné by ste nám o nich povedali?
Mačky obaja, priateľ aj ja, doslova milujeme. Ja dokonca tak veľmi, že som ochotná znášať príznaky a liečim sa z alergie na ne, ktorá sa mi, žiaľ, v ostatných troch rokoch rozvinula. Momentálne máme dve mačky a dvoch kocúrov. Tri z nich sú krátkosrsté orientálne a jedna je abesínska. Všetky sú veľmi temperamentné, spoločenské a veľa rozprávajú (smiech). Pochádzajú z belgickej chovateľskej stanice Markies de Carrabas (pomenovanej podľa postavy zo známej rozprávky o Kocúrovi v čižmách) našej kamarátky Kris Flossie. Tri z mačiek som nadobudla ako bonus spolu s belgickým priateľom, náš najnovší prírastok, čierneho kocúrika Oskara, som dostala od priateľa k Vianociam.

Katarína Bartovičová. Foto: Lucia Humer
Katarína Bartovičová Katarína Bartovičová.

Katarína Bartovičová (35)

Pochádza z Bratislavy, vyštudovala Vysokú školu múzických umení, odbor Filmová produkcia a manažment. Od roku 2009 pôsobí ako konzultantka v Slovenskom centre fundraisingu (http://www.fundraising.sk). Popri fundraisingu sa venuje výrobe šperkov pod značkou Steampunk Queen Jewelry. Viac informácií môžete nájsť tu: https://www.facebook.com/…QueenJewelry