Príbeh: Stretnutie po rokoch

„V tom čase som ešte nemyslela na bábätko, na rodinu,“ prezradila. Dokopy sa dali celkom potichu. „Ani sme nemali pomenovaný vzťah. Nikdy sme si nepovedali, že spolu "chodíme“, ani sme neplánovali, čo bude. V 24 rokoch v dnešnej dobe sa to ani nerobí," povedala ďalej Klára.

Až po roku si uvedomila, že by s ním mala skončiť, pretože ich vzťah nikam nesmeroval. „Tomáš mal veľa problémov. Lákali ho hracie automaty, a to bolo asi to, čo ma trápilo najviac. Samozrejme, že sa mi k tomu problému nepriznal, takže som veľa len tušila a domýšľala si,“ povedala Klára ďalej. Jej trápenie však nebolo veľké. „Končila som vysokú školu, netikali mi žiadne biologické hodiny. Jednoducho som si povedala, že to potrebujem ukončiť,“ skonštatovala.

Veľké prekvapenie zažila o desať rokov, keď ho náhodou stretla na ulici. „Bol to úplne iný človek. Začali sme sa kontaktovať, stretávať a veľmi ma prekvapil.“ Hoci niekde v podvedomí pestovala pochybnosti, či sa skutočne zmenil. „Tomáš si dorobil vysokú školu, čo bolo v jeho veku veľmi netradičné,“ povedala ďalej Klára. A keď si rozobrala, ako sa za tých desať rokov zmenila ona… „Stačí si to predstaviť na vlastnom príklade. Aká som bola vtedy a aká som teraz, čím všetkým som si prešla. Podobná premena prebehla aj uňho.“

Navyše, stretnutie po desiatich rokoch vnímala osudovo. „Uvedomila som si, že sa už dvakrát s niekým rozišiel zakaždým potom, ako som mu vstúpila do života. Na tento fakt ma upozornil on.“ Zvykať si znova na seba, keď tam už bola nejaká skúsenosť z minulosti, to nebolo jednoduché. Ale v niečom to vraj aj bolo krásne. „Tomáš sa tak strašne po rokoch snažil dokázať mi, že je všetko ináč! A našťastie, darilo sa mu to na jednotku.“