Virtuálny svet – skutočne vám stačí?

„Uviaznuť vo virtuálnom svete je peklo“, hovorí 27-ročná Tamara, pre ktorú už je, našťastie, minulosťou. Vraví, že v ňom uviazla postupne, až si jedného dňa uvedomila, že reálny život sa jej už vlastne netýka. „Bola som na návšteve u bratranca, ktorý hovoril o tom, ako dnes všetci trčia 24 hodín na internete. S hrôzou som si uvedomila, že hovorí aj o mne“, skonštatovala ďalej. Začalo to internetovou zoznamkou. „Keď som si dala inzerát, bolo logické, že som bola takmer vkuse online. Zaujímali ma všetci muži, ktorí mi vypisovali. Prestala som sa orientovať v tom, ktorému som čo napísala a či vôbec, ale bavilo ma to.“

Virtuálny svet jej začal prerastať cez hlavu. „Písala mi kamarátka, či sa nestretneme, ale kým sme sa stretli, vymenili sme si asi desať mailov a potom som usúdila, že som jej už vlastne všetko povedala.“ Tamara je single a preto ju to začalo ešte viac desiť. „Začala som veriť myšlienke, že chlapa si môžem nájsť len cez internet. Kde inde? Ja si nájdem dobrého, budem výnimka“, hovorí dnes so smiechom.

„Prestala som chodiť aj do obchodov. Uvedomila som si, že nákupy ma frustrujú. Zakaždým som prišla domov celkom unavená a s prázdnymi rukami.“ Naopak, keď si doma v pokoji poprezerala knižky, šaty a poplatila účty, bola spokojnejšia. „Jedného dňa som si však uvedomila, že strácam cenný kontakt s realitou. Začala som prichádzať o priateľov, so všetkými som si len písala. Najotrasnejšie bolo, že mi to stačilo.“ Vydriapať sa z toho, podľa jej slov, nedokázala, práve pre svoju nekonečnú lenivosť.

„Aj na tých najotrasnejších veciach dokážete byť závislí. Čítala som o tom, že ľudia dokážu byť závislí aj od svojho strachu a smútku. Zvyknú si naň a na svoje neustále sťažovanie natoľko, že už bez toho jednoducho nemôžu existovať. Keď som si uvedomila, do akej hrôzy som padla, začala som z toho cúvať. Pomohlo mi päť neúspešných stretnutí s mužmi.“ Po nich Tamara spozorovala dôležitú vec. „Verím, že niekto má veľké šťastie a vďaka internetu spozná toho pravého, ale mne sa to nestalo. Každé neúspešné rande mi uberalo veľa sebavedomia. Všetci piati boli typy, s ktorými som nemala nič spoločné. Vtedy som si povedala, že sa opäť potrebujem dotknúť reality, žiť v nej, opäť chodiť do prírody a vidieť ľudí usmievať sa – nielen na fotkách.“

Text: -dz- pre Žena.Pravda.sk
Foto: SHUTTERSTOCK