„Keď som začínal svoju prax ako psychiater, nemali manželia skutočne na výber a boli nútení si veriť. V prípade pochybností tu boli súkromní detektívi. Dnes je všetko inak. S novými technológiami sú partneri vždy v obraze, čo robí ten druhý, aj keď si to napríklad neželá,“ hovorí psychiater Jean-Paul Mialet.
V čase selfie sa nemusíme obracať na detektívov, aby sme vedeli, že Jules šiel na pohárik s Etiennom. Stačí si otvoriť facebook a pozrieť sa na fotografie, ktoré tam určite nezabudol umiestniť. Ak sociálna sieť neponúka dostatočné záruky, stačí dotknúť sa prstom obrazovky inteligentného telefónu, aby sme si overili, kde je. Elektronická pošta, esemesky, osobné poznámky, fotografie. Mobilné telefóny dokumentujú naše kroky, gestá a dokonca aj myšlienky. Za takýchto podmienok je ťažké odolať pokušeniu, aby sme ich v prípade podozrenia prehľadali.
Svoje malé tajomstvá si uchovávame preto, aby sme nevideli chyby druhého. Odvraciame niekedy zrak, keď partner dostane textovú správu. V manželstve zdieľame život s jedincom, ktorý je nám nadovšetko drahý a na ktorom vidíme len pozitíva. Nikto však takému ideálu nezodpovedá. Nebezpečenstvo prichádza, keď si všimneme, že jeho správanie nezodpovedá tomu, čo sme si predstavovali. Málo ľudí je schopných prijať s pokojom slabosti toho druhého, hovorí Mialet. Ten je vášnivým zástancom transparentnosti a jasne sa vyslovuje za rešpektovanie súkromia každého.
„Väčšina ľudí má tendenciu zamieňať malé tajomstvo s dôverou. Podľa nich sú to dve nezlučiteľné veci. S tým zásadne nesúhlasím: môžeme mať malé tajomstvá, ktoré však nie sú klamstvá ani veci, ktoré by bolo treba skrývať, a pritom žiť v zodpovednom a inteligentnom vzťahu,“ potvrdzuje Julia Palombová, autorka publikácie Do postele, občania! „Tajomstvo vytvára auru záhady, ktorá okoreňuje milostný vzťah. Zachovať si slobodu je tiež tajomstvo,“ vysvetľuje Palombová. Nechce zdieľať s manželom úplne všetko, nechce ho zavaliť informáciami o tom, čo robí mimo svojej rodiny.