Poviedka na leto: Tajomstvá

Letná dovolenka môže byť príležitosťou na záchranu vzťahu, alebo jeho krach. Ako to dopadne v prípade hrdinov našej letnej poviedky? Čítajte a dozviete sa. Poviedku pre čitateľky MiA napísal exkluzívne Marek Mittaš, autor knihy Hriechy v rukavičkách a spoluautora kníh Krimipoviedky, Všetko čo chcem, Fantázia.

31.07.2016 11:00
leto, sex, vzťah, láska Foto:
Ilustračné foto.
debata

Chcela som mu to povedať, keď prídem domov. Všetko. O tej správe, čo som našla v jeho mobile, o ďalšej menštruácii. Skrátka o všetkom. Možno aj o tom, že keď sme spolu začínali chodiť, on bol len druhý v poradí. Bol jednoducho alternatívou. Nikdy sa nedozvedel o Romanovi, s ktorým som chodila do kina, súložila, robila s ním všetko to, čo s Oskarom, akurát on dostal nakoniec prednosť. Hlava alebo srdce? Dnes som už nemala istotu, podľa čoho som sa vtedy rozhodovala. Možno to bol jednoducho len šiesty zmysel, a preto som dnes kráčala ulicami rozpáleného mesta sama.

Musím mu povedať všetko. Tak mi to vyšlo v kartách u Niny. Tajomstvá musia preč. A čo Oskarove? Tie, že má niekam prísť v pondelok doobeda. Že bol výborný. Mohol mať inú? Kráčala som po meste a skúmala, či sa zmenil, čo robí inak. Čoraz častejšie vo mne rezonovalo slovo samota. Už nebolo len obyčajným zhlukom písmen. Aj keď som sa ho stoj čo stoj snažila citovo odfarbiť. Nešlo to. Čoraz intenzívnejšie som nadobúdala pocit, že som sama aj keď sme spolu, keď ma držal za ruku, líhali si spoločne do postele. Tešila som sa na dni pri mori. Do nich som vkladala nádej, že bude všetko dobré. Veď karty nemohli klamať, hovorili jasne, more, slnko, pláž a Oskar nemá inú.

Preto som sa rozhodla povedať všetko. Vysypať tajnosti ako kamene z topánky, aby nás počas leta nič neťažilo. Už som sa rozhodla, no predtým, ako si pustím jazyk na špacír, mu spravím pľúcka na smotane. Tie mal tak rád. A štyri knedle k tomu. Úsmev mi z tváre nezmizol, ani keď som otvorila chladničku a začala krájať mäso, zatiaľ čo Oskar išiel umývať auto. Myslela som si, že už pred dovolenkou do Chorvátska, kam sme chceli len tak naverímboha na dvanásť dní vyraziť. Všetko vyzeralo v poriadku. Vrátil sa s pokojným úsmevom a bytom voňal obed. Otvorila som mu pivo, naliala do pohára a vychutnávala si pocit, ako mu chutí.

Zrazu na mňa pozrel a zhlboka sa nadýchol. Nadobudla som pocit, že niečo milé vysloví, chcela som sa usmiať. Kútiky úst som jemne zdvihla a v polovici povedal vetu, ktorá ma zasiahla priamo medzi oči. Namiesto dokončenia úsmevu sa mi kútiky vykrútili na opačnú stranu a okamžite zvlhli oči.

„Na dovolenku ísť nemôžeme,“ zahlásil do ticha. Iba tak zavesil slová do vzduchu, keď si mal spokojne odgrgnúť a pochváliť, čo dostal na tanieri. Na spoločnú dovolenku som sa tak tešila. Vkladala som do nej toľko nádeje.

Odkedy to vedel? Pýtala som sa sama seba. Určite to nebola správa, ktorá prišla pred desiatimi minútami. Pozeral na mňa v sobotu ráno, pobozkal ma na pery. Láskal mi prsia a ja som ho objímala. Pokojne so mnou išiel na nákup, pozeral sa na radosť v mojich očiach, keď v lekárni mali opaľovací krém, z ktorého sa mi pri mori nerobia vyrážky. Stál pri mne, keď som platila, pomáhal mi ho vložiť do kabelky a už to vedel. Musel.

Ja som mu chcela vyklopiť tajomstvá a koľko ich mal on?

Utrela som si pery vreckovkou a veľa nechýbalo, aby som si ňou pretrela aj oči. Pozorovala som jeho pokojnú tvár, vnímala chlad, ktorý z neho sálal.

„Je mi to ľúto, nedá sa s tým nič robiť. Nedostal som dovolenku a projekt musí niekto dorobiť,“ súkal zo seba slová, ktoré som vôbec nechcela počuť, vôbec ma nezaujímali.

„Odkedy to vieš?“ vyprskala som mu do tváre.

„Od minulého týždňa,“ sklonil hlavu.

„Tak dlho a mňa necháš tešiť sa ako malé decko? To nemyslíš vážne?“

„Nevedel som, ako ti to povedať.“

„A čo tak rovno do očí? Prečo si ju nedostal, veď ti ju sľúbili?“

„Dostali ju Milan s Andrejom a niekto musí dokončiť projekt. Hoci je cez leto menej roboty, ten návrh interiéru musíme odovzdať do konca mesiaca. Je to veľké sústo.“

„Ako nechápem, prečo oni dvaja?“

„Majú deti.“

Že to môže byť ešte horšie, som už ani nedúfala. Majú rodiny, majú deti, majú právo ísť k moru a my? Bezdetní akoby sme neboli kompletní. Moja myseľ bola napätejšia ako ruky, ktoré som stískala v päste, až mi beleli hánky. Mala som pocit, že explodujem. Možno to ani nie je kvôli projektu, ale kvôli žene, ktorá mu píše na mobil, možno. Môj obed zostal nepovšimnutý, zjedol ho bez slova, akoby nechápal, že som sa pri ňom spotila ako myš, točila sa okolo hrncov, kmitala, aby bol spokojný, aby aj cez žalúdok pochopil moju lásku. Kvôli nemu a on nepovie ani ďakujem.

Nemala som slová. Chcela som kričať, ale hrdlo ostávalo suché a tiché. Spustila som ramená a povedala si dobre. Vnímala som stvrdnuté črty jeho tváre, zdvihla sa od stola, vzala mu prázdny tanier spred nosa, hodila ho do umývadla a odkráčala do izby. Tajomstvá nás začali dobiehať.

Akoby to nestačilo. Len čo som zatvorila na izbe dvere, z okna som uvidela susedov z vedľajšieho vchodu s malými deťmi a veľkými kuframi čakať na taxík. Napísala som Nine správu, že sa nikam nejde. Veď to ona mi vykladala tarot. Bola to ona, čo mi povedala, že tohtoročná dovolenka konečne vyrieši moju samotu, ktorá sa začínala v srdci a končila v maternici. Tak veľmi som túžila, aby Oskar nebol už len alternatíva, ale otec môjho dieťaťa.

„Aj ja som zostala tehotná na dovolenke a vyšlo ti to aj v kartách,“ povedala vtedy Nina. Ukázala na nejaké obrázky, na ktorých stála moja budúcnosť.

„Len tie tajomstvá,“ pokrútila hlavou. Tie môžu byť problém. Pozorovala karty. Moje tajomstvá alebo Oskarove? Aj preto som mu prehľadala mobil. Hanbila som sa, no chcela som vedieť, aké tajomstvá stoja za našou samotou. Plakala som do vankúša a pýtala sa, koľko mi toho nepovie, usmieva sa na mňa, miluje sa so mnou, hladí ma a hovorí, že sa nám to raz podarí, že budeme traja, že budeme rodinou, ktorú jeho šéf pustí na dovolenku, lebo majú deti.

Utrela som si slzy, otvorila zásuvku so spodnou bielizňou a vytiahla tie najkrajšie nohavičky. Tie tangá, z ktorých bol Oskar hotový. Spoza izby som začula televízor, poznala som ho ako hodinky. Najedol sa a odkráčal do obývačky. Pokušeniu by neodolal. Pomaly som si natiahla podväzky. Vytiahla červený korzet, ktorý obopol moje prsia tak, že vyzerali o dve čísla väčšie. Chcela som zabudnúť na tajomstvá, na moje aj na tie jeho. Otvorila som dvere a nahodila zvodný úsmev.

Oskar sedel pred televízorom. Prišla som k nemu, sadla mu do lona a rukami vošla do vlasov. „Prepáč mi,“ povedal, zatiaľ čo začal hladiť moje stehná.

„Už pracujem na novej práci. Mám stretnutie v pondelok s novou agentúrou. O desiatej idem k majiteľke, ktorá na vysokej chodila do vedľajšieho ročníka. Vyzerá to nádejne, ale potrebujeme sa stretnúť. Prepáč, nechcel som ti ublížiť. Do poslednej chvíle som dúfal, že sa to spraví. Viem, ako si chcela ísť,“ začali sa z neho rinúť slová, akoby moja jemne zahalená vagína pôsobila ako sérum pravdy.

„A ty si nechcel ísť?“ Spýtala som sa, ale dovolenka zrazu nebola dôležitá. Tajomstvá z nášho života odchádzali jedno po druhom a ja som cítila Oskarovu erekciu. Všetky moje otázniky zrazu rozptýlil.

„Jasné, že chcel!“

„Už sa netráp,“ pohladila som ho a vášnivo pobozkala. Ani sme sa nevyzliekali. Pomaly som mu stiahla tepláky a videla, ako po mne túži. Milovala som pocit, keď naplnil moje telo láskou. Mohla som ho prijať do seba a vedela, že som pre neho jediná žena na svete. Chutili mi jeho bozky, dotyky, privrela som oči a užívala si triašku, čo mi celé telo zaplavila blaženým pocitom.

Oskar dostal novú prácu. O dva mesiace už zarezával na inom džobe. Na dovolenke sme neboli, ale kúpili sme si celú zásobu videohier. Pili sme ľadový čaj, počúvali chorvátske šlágre a smiali sa. Aspoň tu nie je tak teplo, hovorili sme s obľubou a túlili sa k sebe.

Deň po dni, jeden večer po druhom, až som vedela, že to už nevydržím.

Sedeli sme spolu pred televízorom, smiali sa a hrali Mortal Kombat. Akoby nič. Vyhral. Nikdy som nebola súťaživý typ, a tak mi to vyhovovalo. Rada som ho videla šťastného. Zbožňovala som úsmev na jeho perách, jeho spokojnosť. Práve vtedy sa opäť cítil viac mužom, víťazom, alfa samcom. Prišiel moment, keď som sa rozhodla odhaliť ďalšie tajomstvo. Jemne som mu dlaňou prešla po ruke, uchopila ju a položila si ju na pupok. Pohladila ho a usmiala sa. Pochopil. Žiadnu otázku vysloviť nemusel, bola napísaná priamo v jeho očiach. Iba som prikývla a bola šťastná, že Oskarovi už nechodia záhadné správy, ja som nedostala menštruáciu, on ma hladká po bruchu a samota sa pomaly stráca.

Pritúlila som sa k nemu a nad našimi hlavami začal buchot, dupot a krik. Susedia sa vrátili z dovolenky. Zasmiala som sa, žiarila šťastím a tešila sa na tú najkrajšiu dovolenku, aká môže byť. Mala by som napísať Nine správu, napadlo mi vo chvíli, keď som sa ešte tesnejšie privinula k Oskarovi, ktorý už nebol žiadnou alternatívou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #tajomstvá #poviedka #ženský magazín MiA

+ Dôležitý je aj spánok, nezabúdajte na kvalitu a dĺžku.
Nesnažte sa o všetkom rozhodovať sami, poraďte sa s...

+ Nebojte sa, čo má prísť príde, ale môžete tomu aj dopomôcť.
Nenechajte nikoho aby si z vás robil srandu, alebo...