V podobnej situácii sa ocitla aj 24-ročná Eva. Keď sa zoznámila s Viktorom (28), mala zaujímavú prácu. Partner ju (aj preto) považoval za atraktívnu. „Každý deň som odchádzala z domu skôr ako on a to som si ešte stihla zabehať,“ spomenula si. Ich spoločný prvý rok vzťahu bol nádherný. Občas sa síce partner posťažoval na to, že sa mu málo venuje, ale akosi sa to všetko dalo dohnať. Čo nasledovalo? V práci jedného dňa jednoducho skončila. „Čím zaujímavejšiu prácu, vrátane platu, máte, tým viac sa pod vami trasie stolička. Prišiel nový šéf, priviedol si svoju asistentku a ja som bola "na dlažbe“, povedala.
Zo dňa na deň tak ostala bez práce. Avšak nespanikárila. Potrebovala si oddýchnuť, chcela sa viac venovať vzťahu, brala to ako výzvu. Partner bol nadšený. "Začala som viac variť, upratala som všetky zásuvky, vymaľovali sme byt, kúpili nový nábytok, absolvovali ďalšiu dovolenku… Mala som pocit, že som našla pokoj, ktorý mi chýbal. Neuvedomovala som si to, veď takto v kolotoči žije predsa každý, vravievala som si. Odrazu bol ten život akýsi krajší. Eva žila z nasporených peňazí, ráno počúvala čvirikať vtákov, kývala partnerovi z balkóna, keď odchádzal do práce. Lenže potom to prišlo. Kríza ako hrom.
„Ja som si už v tom čase posielala životopisy, lenže tak tragicky som to nebrala. Ja som neverila tomu, že si nenájdem prácu. Myslela som si, že príde akosi sama od seba. Niekto ma osloví alebo čo,“ vysvetlila svoje uvažovanie Eva. A to už bola bez práce rok. Žila z úspor. Aj keď jej život nebol príliš nákladný (hypotéku nemala), zdalo sa jej odrazu celkom „od veci“, že je doma a nepracuje. Keď na to navyše upozornil priateľ, okamžite mala hlavu v smútku. „Prepadla ma myšlienka, že ma opustí. Som bez práce, absolútne neatraktívna. Opustí ma.“ Takže prácu si nehľadala kvôli sebe, ale preto, aby sa jej nerozpadol vzťah. Choré.
Onedlho sa Eva ako „neschopná“ aj začala cítiť. Veď si to dostatočne dlho nahovárala. „Vzala som si do hlavy, že pre Viktora som neatraktívna, odpudzujúca príživníčka,“ skonštatovala Eva. A čím viac prácu odrazu chcela, tým viac sa jej nedarilo. Kým on sa denne vracal domov z práce, kde zažíval výnimočné chvíle (a hlavne, bol užitočný!), ona sedela doma. Upratovala, prala. Zrazu sa všetkého objedla. A začali problémy vo vzťahu. „Nemohla som partnerovi vyčítať, že prácu nemám, veď on mi ju nevedel nájsť.“ Chodila na pohovory, vracala sa vyčerpaná, zbitá. A onedlho obdržala mail, že si vybrali inú uchádzačku. Kde robila Eva chybu?
Po tejto kríze uznala, že sa musí upokojiť. Asi ešte potrebujem čas, zhodnotila. Každé ráno meditovala. Prácu si hľadať neprestala. Išla však na to inak. „Musela som zmeniť celé myslenie. Vedela som odrazu, že to sú len moje úvahy. Možno môj partner prežíval radosť zo života, že chvíľu nepracujem. Objavili sme niečo iné, pekné.“ Snažila sa tieto pozitívne veci nahovoriť a predsavzala si, že sa s ním o tom porozpráva. „Odrazu som nebola sama, ako v minulosti, kedy ma hnala túžba pracovať, čo by som inak doma robila? Teraz znamenala práca niečo iné. Čosi prostredníctvom nej partnerovi dokázať.“
Keď sa jej partner priznal, že je šťastný, že je chvíľu doma a ani náhodou mu to neprišlo, že je to už rok… „A máme každý deň krásne upratané a navarené,“ Eve padol kameň zo srdca. Uvarila ešte čokoládový puding, otvorili si červené víno a celý večer sa k sebe túlili, ako už dlho nie. Na druhý deň jej nielen prišiel mail s pozvaním na pohovor, ale ho už poobede aj absolvovala. Večer bola prijatá. Niečo sa však predsa len v jej živote zamotalo. „Keď som mala o dva týždne nastúpiť, celé ráno som prevracala. Vysvetľovala som si to tým, že mám trému, neskutočný stres. Je to normálne.“
Keď však vracala aj na druhý deň, nedalo jej to a spravila si tehotenský test. Dve čiarky. Eva skoro padla z nôh. Nikdy si nepredstavovala, že sa takúto dôležitú informáciu, ktorá postaví nielen jej, ale aj Viktorov život, naruby, dozvie práve na záchode. Keďže nová práca ju nenapĺňala tak, ako tá predchádzajúca, aj sa tešila, že sa to onedlho skončí. Partner jej večer rozprával o kolegyni, ktorá už päť rokov nemôže otehotnieť. Iný ako pracovný život nepozná. „Neviem, kedy robia to bábätko,“ povedal. A Eve odrazu všetko dokopy zapadlo ako puzzle. Potrebovala sa uvoľniť, pripraviť na nový život. A na ten sa, mimochodom, teší ako doteraz na nič.