Kostrbatý bol aj vzťah 28-ročnej Alžbety, ktorú poriadne ovplyvňovalo okolie. „Môj priateľ mal samozrejme aj svoje chyby, ako asi každý. Na jednej strane mi bol oporou, keď som bola smutná, vždy ma vypočul. Ale, túžil po samostatnej žene, takže bol často veľmi neochotný. Kým naozaj nemusel, tak mi nepomohol. Tak sa stalo, že keď som sa k nemu sťahovala, musela som sa o to postarať, pretože on bol pracovne "vyťažený“. Mala som pocit, že na všetko som sama a keď som o tom rozprávala kamarátkam, povedali mi, že by od takého muža ušli," opísala svoju minulosť Alžbeta, ktorá sa dnes považuje za „šťastne zadanú“.
Ich vzťahu hrozil rozchod. „Nedá sa povedať, že som mimoriadne ovplyvniteľná, ale toto bol môj prvý vážny vzťah a nevedela som si nájsť hranice medzi tým, čo je ešte vo vzťahu zdravé, čo choré, čo ešte akceptovať. Nevedela som posúdiť, či moje kamarátky majú pravdu, či ma môj priateľ využíva… No ja som neskôr prišla na to, že treba privrieť jedno oko. Keď som to spravila, vzťah začal napočudovanie fungovať,“ objasnila ďalej.
Akcia totiž vyvolala reakciu. „Môj muž si prial samostatnú ženu, za ktorú nebude musieť vybavovať veci. Tak ja som sa rozhodla, že mu túto láskavosť spravím,“ usmieva sa dnes. Vzťah začala vnímať ako hru a sama sa vrhala do situácií, ktoré ešte v predošlom vzťahu nedokázala bez partnera vyriešiť. Teraz si pre zmenu povedala, že sa o to aspoň pokúsi. „Prestala som riešiť banality okolo toho, prečo, mi nechce pomôcť. Teraz som riešila, prečo si sama neviem pomôcť. A to bol vo vzťahu obrovský pokrok,“ povedala ďalej.
Učenie vo vzťahu prebiehalo a posunulo oboch ďalej, za čo je dnes Alžbeta mimoriadne vďačná. Jej priateľ získal ženu, akú si prial. „Už som nebola tou ženou, akou som bola v predošlom vzťahu. Sadla som si a plakala, ak som niečo nedokázala sama vybaviť. Naučila som sa to a zistila, že to nie je až také komplikované. Že to proste ide aj bez pomoci. A čo sa udialo vtedy? Priateľ mi sám začal navrhovať, že mi s niečím pomôže. Odpudzovala ho moja nesamostatnosť, ale dojímala ho moja samostatnosť. Odrazu sa chcel cítiť ako džentlmen.“