Samozrejme, ako väčšina mužov, aj Jakub sa bál povedať definitívne „koniec“, preto čakal, že svojimi činmi donúti Janu. Jana sa tiež zdráhala, pretože na koniec vzťahu vôbec nebola pripravená. Keďže však Jakub zo vzťahu začal utekať a zašívať sa (Jana nevedela, kam chodí), rozhodla sa, že ide do toho. „Kričala som naňho ako bláznivá, nedokázala som ovládnuť emócie,“ spomenula na nepekný rozchod.
Nevedela, ako ho prežíva on a to ju trápilo. „Myslela som si, že len ja trpím, lebo on stíchol. Jednoducho stíchol, nezaujímal sa, ako mi je.“ Keďže živila v sebe ľútosť, jej stav sa zhoršoval. Nevedela, resp. nechcela naňho zabudnúť. Keď sa už zdalo, že si bez neho začína zvykať, stretli sa. Dobre si pamätá, kto komu napísal ako prvý. Bola to ona! „Povedala som si, že si to nikdy nebudem vyčítať. A samozrejme, skúšala som si to pred sebou ospravedlniť kadejako. Napríklad, že o nič nejde, že som len zvedavá, ako sa Jakubovi vodí a podobne.“
Ani nevedeli ako a znova boli vo vzťahu. „Nevraveli sme si, že spolu znova chodíme, ale robili sme to isté, čo predtým. Veď ani predtým sme spolu nebývali, len sme sa navštevovali,“ objasnila. Spoločné venčenie psa, plánovaná dovolenka, spoločné letné kúpanie, kvalitný sex ako predtým. „Mala som pocit, že sa to všetko zlepšilo, že ten rozchod mal zmysel, že náš vzťah ďaleko posunul.“ Žiaľ, nebola to pravda.
Hoci Jakub si to všetko užíval, pretože Jana sa stihla zmeniť – povedala si napríklad, že mu už nikdy nič nebude vyčítať, predsa len prišlo to, čo už vôbec nečakala. Aj v takom čase, ktorý bol absolútne nevhodný. Už mali zaplatenú dovolenku… Jakub začal zo vzťahu znova utekať, zašívať sa. Večer jej poslal esemesku. „Vysvetľovala som si to tak, že on v tom vzťahu byť nevie, no zároveň oň nechce prísť. Čo iné mi mohlo zísť na um,“ pýta sa.
Bála sa, že znova ostane sama so psom. A že tentokrát to bude oveľa bolestivejšie. Rátala dokonca s verziou, že si už nikdy nikoho nenájde. Bála sa pocitov, ktoré prídu a budú dvojnásobne bolieť. Bojovala s hroznými pocitmi. Zvažovala dokonca aj to, že jednoducho teraz sa s ním už radšej nerozíde a bude trpieť otrasný vzťah. Vedela totiž, že on jej „výpoveď“ nedá. Nevie to.
Do tejto situácie vkročila tretia osoba. Nebola to žena, to by ju ešte viac skomplikovalo. Do života prišiel Jane nový muž. „Po večeroch som v ostatnom čase uvažovala, čo môjmu mužovi chýba a akého by som si naozaj priala. A on tu zrazu stál predo mnou. Okamžite som vedela, že je to on. Triasla som sa od vzrušenia.“ Jakuba si nechávala v zálohe. Počkala si na pekné prvé, druhé, tretie rande…
Potom mu víťazoslávne napísala esemesku. Takú stručnú, aké zvykol písať on, keď bol na „úteku“. Napísala: Už sa nevrátim. Keď Jakub pochopil, že je tu muž, ktorý mu prebral dievča, začal o ňu neskutočne bojovať. Prvýkrát v živote. Už však bolo neskoro…