Násilie na deťoch: Ako ich chrániť?

Žijeme v dynamickej dobe, a tak prirodzene niektoré vnemy selektujeme. Našej pozornosti uniká mnoho vecí a mnohé často zámerne prehliadame. Neraz aj tie, ktoré by sme prehliadať nemali. Násilie na deťoch je totiž prítomné aj v našej spoločnosti a môže mať rôzne príčiny. Deti by sme však pred ním mali chrániť.

20.02.2016 14:00
dieťa, chalapec, násilie Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

Násilie je vo všeobecnosti chápané ako „všetky formy telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia alebo vykorisťovania, vrátane sexuálneho zneužívania“.

Výskumy vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, poukazujú na alarmujúci nárast počtu detí, ktoré sú násiliu vystavené. Z výskumu, ktorý v roku 2013 realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, vyplýva, že fyzickému násiliu bolo vystavených 23,2 % opýtaných detí, emočnému násiliu 20,6 %, sexuálnemu zneužívaniu 7,1 % a zanedbávaniu 9,4 % opýtaných detí.

Výskum bol zameraný na žiakov 8. a 9. ročníkov na 148 základných školách, celkovo doň bolo zaradených 1 560 dotazníkov, ktoré deti vypĺňali anonymne. Skúmal výskyt štyroch základných foriem násilia: zanedbávanie, psychické a fyzické násilie a sexuálne zneužívanie.

Zanedbávaniu čelí 9,4 % z opýtaných detí, v oblasti rizika sa nachádzalo 14,2 %. Až 6,86 % uviedlo, že ich nechali rodičia samých doma a oni nevedeli, kde sa rodičia nachádzajú, 3,19 % muselo niekedy odísť proti svojej vôli z domu preč, lebo sa doma necítili bezpečne, 2,44 % uviedlo, že bývajú hladné, pretože nemajú dostatok jedla, 1,97 % zas, že u nich doma bývali ľudia, ktorých sa báli.

Pokiaľ ide o psychické násilie, odmietanie rodičov rozprávať sa s dieťaťom zažilo 16,06 % detí, ponižovanie alebo nadávanie 14,21 %. Zamykanie v izbe uviedlo 4,28 % detí a vyhrážanie sa rodiča, že dieťa opustí 6,25 %.

Fyzickému násiliu bolo vystavených 23 % detí, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Najčastejšie sa stretávali s udretím po hlave – 16,85 % a so šticovaním za vlasy 8,83 %. Kľačať na kolenách muselo 6,6 %, ubližovanie súrodencovi zo strany rodiča uviedlo 5,47 %, kopnutie nohou 4,55 %, 1,03 % zažilo popálenie cigaretou alebo inými predmetmi a 0,78 % detí uviedlo dusenie rukami alebo vankúšom.

Sexuálnemu zneužívaniu bolo vystavených 7,1 % detí a v riziku sa nachádzalo takmer 3,7 %. Sexuálne poznámky týkajúce sa vzhľadu uviedlo 6,20 % detí, 2,36 % zas nútenie zo strany dospelého, aby sa mohol dotýkať intímnych miest dieťaťa, 1,93 % nútil dospelý k pohlavnému styku, 1,66 % zas nútil dospelý, aby sa dotýkalo jeho intímnych miest. Štúdie potvrdzujú, že okrem priamych vplyvov na fyzické zdravie, násilie vyvoláva stres, ktorý je toxický pre vývoj mozgu dieťaťa. Traumatizujúce zážitky môžu ochromiť celkový ďalší vývoj dieťaťa a zvýšiť sklon k závislostiam a iným negatívnym sociálnym javom, napríklad kriminalite obete násilia.

Chrániť deti pred násilím sa rôznymi spôsobmi snažia aj rôzne inštitúcie na Slovensku. Pomôcť môže aj webová stránka www.detstvobeznasilia.gov.sk. „Vytvorenie tejto webovej stránky je súčasťou plnenia Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím. Stránka má zámer osloviť širšiu verejnosť, vrátane detí, preto je aj členená do troch sekcií, ktorých obsah je prispôsobený danej cieľovej skupine,“ vraví Daniela Rodinová z tlačového odboru rezortu práce. „Ďalším zámerom webovej stránky je poskytnúť kontakty na kľúčové subjekty poskytujúce pomoc a služby v prípadoch podozrenia alebo už potvrdených prípadoch násilia páchaného na dieťati. Dôležitý obsah predstavujú aj informácie o Dohovore o právach dieťaťa a jeho opčných protokoloch a informácie o legislatívnych zmenách,“ konštatovala.

Ohlas na web je pozitívny. „Návštevnosť stránky výrazne stúpla počas kľúčového obdobia realizácie komunikačnej kampane o problematike násilia páchaného na deťoch v týždňoch na prelome novembra a decembra 2015, okolo 500 aktívnych používateľov denne. O tom, že webovú stránku a kontakty pomoci verejnosť reflektuje, svedčí napríklad aj informácia od občianskeho združenia IPčko, ktoré prevádzkuje online poradňu, na ktorú je odkaz aj na našej webovej stránke. Práve Online poradňa zaznamenala vyšší počet kontaktov o téme násilia, čo svedčí o opodstatnenosti tejto stránky,“ dodala Rodinová.

Som dieťa & tínedžer

Mal/a by si vedieť, že…

Žiadne dieťa by nemalo vyrastať v strachu. Máš právo na detstvo bez násilia, ako aj ďalšie práva, ktoré sú spísané v Dohovore o právach dieťaťa. Tento dohovor je o tebe a o všetkých deťoch na celom svete. Je to veľmi dôležitý dokument, ktorým sa riadia takmer všetky krajiny (aj Slovensko).

Násilie je

  • Keď ťa niekto bije, fackuje, kope, škrtí alebo ti inak spôsobuje fyzickú bolesť.
  • Keď ťa niekto ponižuje, zosmiešňuje, uráža, šikanuje, vyhráža sa ti (aj na internete).
  • Keď sa ťa niekto dotýka na intímnych miestach bez tvojho súhlasu, núti ťa tieto miesta odhaľovať a nahráva si ťa alebo fotí, núti ťa, aby si sa dotýkal/a niekoho iného na intímnych miestach alebo ťa núti pozerať sa na cudziu nahotu.
  • Keď trpíš hladom, dospelí neprejavujú o teba záujem, ignorujú ťa, nechávajú ťa často samého/samú bez dozoru.
  • Keď musíš ťažko alebo bolestivo pracovať.
  • Keď ťa niekto proti tvojej vôli a bez vedomia tvojich rodičov núti zdržiavať sa na nejakom mieste.
  • Keď ťa niekto núti piť alkohol, fajčiť cigarety alebo užívať drogy.
  • Keď máš strach, pretože niekto z tvojich blízkych je obeťou násilia.

Násilie nie je

  • Rovnako ako dospelí, aj deti majú svoje práva a povinnosti (napr. chodiť do školy). Po dosiahnutí 18. roku života budeš za presadzovanie svojich práv a dodržiavanie povinností zodpovedný hlavne ty sám/sama. Dovtedy však za teba a tvoje správanie nesú zodpovednosť aj tvoji rodičia. Veľa z vecí, ktoré robia pre tvoju ochranu, pochopíš, až keď aj ty budeš rodičom. Rodičia majú právo ťa usmerňovať. To, že sa ti spôsob, akým ťa vychovávajú, nepáči, neznamená, že je zlý. Ak sa správaš nevhodne (napr. ohrozuješ svoje zdravie, nechodíš do školy, ubližuješ svojim súrodencom alebo iným deťom, nechodíš domov v dohodnutý čas a nerobíš si úlohy…), rodičia môžu byť na teba prísni, ale zároveň musia byť spravodliví. Rodičia ti za žiadnych okolností nesmú spôsobovať fyzické alebo psychické utrpenie alebo ohroziť tvoj život, zdravie a vývoj.

Z uvedeného dôvodu násilím nie je:

  • plnenie školských povinností (napr. chodenie do školy, robenie si úloh),
  • keď ťa v škole pokarhajú za nevhodné správanie,
  • pomáhanie doma (napr. upratovanie svojej izby, nakupovanie, vynášanie smetí…) a dodržiavanie stanovených pravidiel – práca, ktorú doma vykonávaš, však nesmie ohrozovať tvoje zdravie, prípadne ohroziť plnenie tvojich školských povinností,
  • keď ťa rodičia potrestajú za nevhodné správanie, nedodržiavanie stanovených pravidiel alebo neplnenie školských povinností (napr. pokarhaním, zákazom hrania na PC…),
  • vyšetrenie u lekára, aj keď je niekedy bolestivé.

Násilie medzi deťmi

  • Násilia na tebe sa môžu dopustiť dospelí, ale aj deti. Ak sa ty sám/sama dopúšťaš násilia na svojich rovesníkoch, spôsobuješ im utrpenie, ktoré môže mať veľmi vážne následky. Skús si predstaviť, ako by si sa cítil/a na mieste toho, komu ubližuješ. Tvoje konanie môže mať navyše závažné následky aj pre teba samotného/samotnú.
  • Ak niekomu ubližuješ, môže sa ti stať, že: dostaneš zhoršenú známku zo správania; rodičia ťa potrestajú (napr. pokarhaním, zákazom hrania na PC…); budeš musieť dočasne opustiť svoju rodinu a ísť napríklad do tzv. polepšovne (odborne sa týmto zariadeniam hovorí reedukačné centrá); v prípade, že vážne ublížiš svojmu rovesníkovi, môžeš byť potrestaný/á za spáchanie priestupku alebo trestného činu (napr. ublíženia na zdraví) a môžeš dokonca skončiť vo väzení.
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
dieťa, chlapec, násilie Ilustračné foto.

Formy násilia, ktoré ťa môžu ohrozovať:

Fyzické týranie
Ak ti niekto v tvojom blízkom okolí, v rodine alebo v škole úmyselne spôsobuje zranenia fackovaním, bitím, kopaním, dusením, škrtením, úmyselne ti spôsobuje škrabance, modriny po tele, popáleniny, a týmto svojím správaním v tebe vyvoláva strach a spôsobuje ti bolesť, tak ťa fyzicky týra. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže. To, že ťa niekto fyzicky týra, nie je tvoja vina. Nikto nemá právo takto ti ubližovať.

Psychické týranie
Ak sa niekto k tebe alebo tebe blízkemu človeku (napr. súrodencovi, rodičovi) dlhodobo vyhráža, vysmieva alebo teba či tebe blízkeho človeka dlhodobo vulgárne uráža, ponižuje alebo ignoruje, alebo ak fyzicky týra člena tvojej rodiny a týmto správaním v tebe vyvoláva strach, pocit hanby alebo smútku, tak ťa psychicky týra. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže. To, že ťa niekto psychicky týra, nie je tvoja vina.

Sexuálne zneužívanie
Ak sa ťa niekto dotýka na intímnych miestach bez tvojho súhlasu, ak ti na týchto miestach spôsobuje bolesť, núti ťa tieto miesta odhaľovať, bezdôvodne alebo bez tvojho súhlasu si ťa nahráva alebo fotí v intímnych situáciách a situáciách keď si nahý/a, núti ťa, aby si sa dotýkal/a niekoho iného na intímnych miestach alebo ťa núti pozerať sa na jeho nahotu, môže to znamenať, že ťa sexuálne zneužíva. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže. To, že ťa niekto sexuálne zneužíva, nie je tvoja vina.

Zanedbávanie
Je, ak ťa niekto v tvojom blízkom okolí, kto sa má o teba starať (napr. tvoji rodičia, pestúni…) o teba nezaujíma, nevenuje sa ti, nedáva ti najavo, že ťa má rád/rada (neobjíme ťa, nepovzbudí ťa v náročných situáciách alebo keď si smutný/á, alebo ťa niečo bolí), nezaujíma sa, či si jedol/a, či máš desiatu do školy, či si umytý/á, či si máš čo obliecť, či máš vhodné oblečenie a obuv podľa počasia a ročného obdobia, či si pripravený/á do školy, čo robíš vo voľnom čase, dokedy si vonku. Je dôležité, aby si sa v tejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže. To, že ťa niekto zanedbáva, nie je tvoja vina. Tvoji blízki, ktorí sa o teba majú starať, nemajú právo zanedbávať ťa.

Šikanovanie
Ak sa ti niekto v škole, alebo v tvojom blízkom okolí vysmieva, zosmiešňuje ťa, nadáva ti, vymýšľa ti zahanbujúce prezývky, kradne ti desiatu alebo peniaze, schováva a zámerne ničí tvoje osobné veci, núti ťa robiť veci, ktoré ti nie sú príjemné, vyhráža sa ti bitkou, bije ťa, sáče ťa, strká do teba, kope ťa, nahovára ostatných, aby sa s tebou nekamarátili, alebo aby ti aj oni ubližovali, často na sociálnych sieťach (napr. na facebooku) o tebe alebo o tvojej rodine vypisuje veci, ktoré nie sú pravdivé alebo ti nie sú príjemné, to všetko je šikanovanie. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže.

Dospelý človek: Čo by ste mali vedieť

Druhy násilia

Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect)
Je súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb – biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty, a tým k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Zahŕňa najzávažnejšie formy násilia, ktorými sú psychické a fyzické týranie, sexuálne zneužívania a zanedbávanie.

Inštitucionálne násilie
Spočíva v konaní, resp. nekonaní dotknutých subjektov, ktorých úlohou je dieťa chrániť a pomáhať mu. Môže mať podobu nedodržiavania súvisiacich právnych noriem, nedodržiavania postupov, ignorovania podnetov na prítomnosť násilia a nerešpektovania záujmov dieťaťa. Medzi najzávažnejšie formy patrí sekundárna viktimizácia. Sekundárna viktimizácia je druhotné zraňovanie obete pracovníkmi, ktorí s dieťaťom pracujú (napr. vyšetrovateľ, sociálny pracovník, učiteľ…), spočívajúce predovšetkým v necitlivom prístupe k dieťaťu (napr. neodôvodnené vyvolávanie spomienok na útoky násilníka).

Šikanovanie
Šikanovanie je prejav tzv. proaktívnej agresie (vyznačuje sa úmyslom, sledovaním určitého cieľa), ide o opakované a úmyselné ubližovanie dieťaťu zo strany iných detí nadávaním, výsmechom, zastrašovaním, fyzickými útokmi a pod. v priestoroch školy aj mimo školy. Tri základné charakteristiky šikanovania: úmysel, opakované konanie (trvanie v čase), nerovnováha moci (napr. fyzická sila, prístup k určitým informáciám, sociálny status, obľúbenosť u iných detí, v prípade kyberšikanovania aj technologické zručnosti…).
Kyberšikanovanie je forma šikanovania využívajúca nové technológie spočívajúca predovšetkým v emocionálnom a psychologickom násilí. S klasický šikanovaním má spoločné uvedené tri charakteristiky, odlišuje sa však od nej ďalšími špecifikami: anonymita útokov (v mnohých prípadoch agresor vystupuje anonymne), posilnenie straty empatie (vďaka anonymite a odstupu, ktoré informačné technológie umožňujú, agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete), publikum (útoky sú prístupne veľkému až neobmedzenému okruhu divákov), čas a priestor (útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase, zverejnené informácie a fotky môže byť náročné odstrániť).
Dieťa môže byť šikanované súčasne v bezprostrednom kontakte (klasické šikanovanie) a prostredníctvom informačných technológií (kyberšikanovanie). Navyše dieťa môže plniť viaceré roly, ktoré závisia od konkrétnej situácie (môže byť páchateľom aj obeťou, divákom aj páchateľom a pod.). Pri intervencii a komunikácii s deťmi, riešení incidentu a prevencii ďalšieho šikanovania je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.

Rodičia obete

  • Postavenie rodiča obete je mimoriadne zložité, o to zložitejšie je, ak ste sami obeťou a strach z násilia vnímate na vlastnej koži. Je mimoriadne ťažké a zároveň odvážne postaviť sa agresorovi, o to viac, ak je agresorom osoba, ktorá vám mala byť blízka a ktorá mala byť vašou oporou. Neraz sa stáva, že vaše najbližšie okolie ignoruje viac či menej zjavné náznaky vášho volania o pomoc, prehliada a zľahčuje vašu neúnosnú situáciu. Neprehliadajte a nezľahčujte ju ani vy. Vašou povinnosťou ako rodiča je ochrana dieťaťa.
  • V prípade, že násilie páchané na vašom dieťati tolerujete, závažným spôsobom narúšate dôveru dieťaťa voči vám a vystavujete seba aj vaše dieťa riziku závažnejšej ujmy. Navyše odďaľovaním krokov k ochrane vášho dieťaťa zvyšujete riziko, že aj voči vám budú nasmerované zákonné kroky na jeho ochranu. Ak je vaše dieťa, prípadne ak ste aj vy sami obeťou násilia, využite, prosím, uvedené kontakty pomoci.

Zdroj: www.detstvobeznasilia.gov.sk

Dohovor o právach dieťaťa zaručuje najmä:

  • právo na život a rozvoj,
  • právo na meno a štátnu príslušnosť,
  • právo poznať podľa možností vlastných rodičov a právo na ich starostlivosť ,
  • právo na zachovanie identity (najmä meno, štátnu príslušnosť a rodinné zväzky),
  • právo žiť s rodičmi (pokiaľ nejde o prípady, keď by to bolo nezlučiteľné so záujmom dieťaťa),
  • právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného z nich alebo od obidvoch,
  • rešpektovanie a branie ohľadu na názor dieťaťa, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, -právo dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú; má -právo byť vypočuté v súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka,
  • sloboda prejavu a právo na vhodné informácie,
  • sloboda svedomia, myslenia a náboženstva,
  • sloboda združovania, stretávania sa s ostatnými,
  • ochrana pred neoprávnenými zásahmi do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie, ako aj -pred útokmi na česť alebo povesť,
  • právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť (právo na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne -zdravotného stavu),
  • právo na vzdelanie,
  • právo na to, aby sa disciplína v školách zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou -dôstojnosťou dieťaťa a rešpektovaním jeho práv,
  • právo na oddych a voľný čas, účasť na hrách,
  • právo využívať sociálne zabezpečenie vrátane sociálneho poistenia,
  • právo vedieť o svojich právach,
  • pozitívne, humánne a urýchlené posudzovanie žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na -územie štátu alebo jeho opustenie za účelom spojenia rodiny,
  • zabraňovanie únosom a zadržiavaniu detí v zahraničí rodičom alebo treťou osobou a ich nevrátenie späť.

Kde hľadať pomoc?

  • Ak ti niekto ubližuje a potrebuješ pomôcť alebo vieš o niekom, kto pomoc potrebuje, môžeš sa obrátiť na: rodiča alebo iného príbuzného, ktorý ti neubližuje (ak ti takáto osoba nepomôže, je potrebné obrátiť sa na niekoho ďalšieho), učiteľa alebo vychovávateľa v škole,
  • orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – o pomoc môžeš požiadať osobne, e-mailom (pozri kontakty pomoci) alebo telefonicky na bezplatné číslo 0800 19 12 22,
  • policajtov – môžeš ísť na policajnú stanicu v tvojom najbližšom okolí alebo môžeš zatelefonovať na bezplatné číslo 158 (ak máš strach o svoj život alebo zdravie, je potrebné, aby si kontaktoval/a práve policajtov, ktorí ti poskytnú okamžitú ochranu),
  • Linku detskej istoty – bezplatné tel. číslo 116 111.
  • Aby ti dospelí mohli pomôcť, je veľmi dôležité, aby si im poskytol/la čo najviac pravdivých informácií.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #pomoc #deti #násilie #domáce násilie #šikana

+ Nie je hanba povedať, že vás niečo bolí, horšie je, že to neriešite.
Nie vždy vám všetko musí vyjsť na prvý raz,...

+ Pokúste sa prestať so závislosťami, škodia vám viac ako si myslíte.
Nemôžete myslieť len v prospech seba, mali...