Ona povie: To musíš byť oddýchnutá, keď si celý deň s malým doma.
Vy viete: Iste, celý deň behať s dieťaťom na rukách, pritom stihnúť ako-tak upratať, nakúpiť, vyprať či nebodaj uvariť… To je ako prechádzka ružovou záhradou! To naozaj môže povedať len niekto, kto nemá dieťa.
Ona povie: Ja by som dieťaťu nikdy nedovolila takto vyvádzať v obývačke.
Vy viete: Áno, aj ja som mala predstavy o kľudnom a pokojnom dieťati, ktoré poslúchne na prvé upozornenie. A nikdy som nechcela zvyšovať hlas. Až realita mi otvorila oči. Ale pripúšťam, že bezdetní môžu byť vyčíňaním nášho miláčika zhrození.
Ona povie: Uf, vyzeráš, že si hotová… A to ani nechodíš do práce.
Vy viete: To by bol sen. Ráno vstať na pol siedmu, v kľude sa naraňajkovať či si dokonca niekoľko minút vyberať v skrini, čo si oblečiem. A potom sa prejsť do práce, dopriať si rannú kávu s kolegami.
Ona povie: Nemal by v tomto veku už malý lepšie rozprávať?
Vy viete: Iste, ty to vieš najlepšie, čo má kedy dieťa vedieť. Nemal by už aj skladať básne?
Ona povie: A to sa stále rozprávaš s ostatnými len o deťoch? Nie je to nuda?
Vy viete: Je to teraz môj život a som šťastná. Som rada, že si s niekým môžem vymeniť postrehy či opýtať sa na radu. Čo je na tom zlé, baviť sa o deťoch?