Manžel je na úlohu otca trochu nezrelý

Dobrý deň. Mám 22 rokov, môj manžel má 21 a náš synček rok a 7 mesiacov. Môj problém je taký, že manžel má stále iné záujmy, ide na futbal, ide do baru, s chalanmi na pivo… všetko robí bez nás. Viem, že nemá inú známosť. Nedokáže sa premôcť ísť s nami niekam, stačí prechádzka po dedine, nič zvláštne, ale on sa tri hodiny rozhoduje, či pôjde, ja na neho s malým čakám, a nakoniec ide, ale zase bez nás. Ak je doma, tak spí alebo pozerá televízor. Ja už fakt nevládzem. Na všetko som sama, aj na drobca, ktorý je veľmi hyperaktívny. Ďakujem za radu.
Petra

Váš manžel je podľa všetkého na rolu manžela a otca ešte trochu nezrelý. Možno vyzerá ako chlap, no duševne je ešte stále v svojej chalanskej izbe, takže rieši to, čo väčšina jeho kamarátov a rovesníkov. Napriek tomu, že reálne existujete vedľa neho ako manželka a dieťa, do jeho mentálneho sveta ste sa ešte neprebojovali. Toto moje tvrdenie by nemalo byť nejakým katastrofickým konštatovaním, iba vysvetlením, ako sa asi veci majú a že to, že vás váš manžel tak trochu ignoruje, nie je namierené proti vám osobne – on to v tejto chvíli inak nevie. Predstavujem si, že teraz sa pri čítaní týchto riadkov pýtate: „A čo ja? Ja to mám vedieť? Ja som manželkou a matkou a som na všetko sama!“ Na obhajobu vášho manžela musím povedať, že on to má s adaptáciou na zmenenú situáciu ťažšie biologicky, psychologicky aj sociologicky. Muži to majú zariadené inak než ženy. Dievčatá sa hrajú s bábikami a programujú sa na úlohu matky už od detstva. Údajne už niečo po dvadsiatke je žena zrelá mať deti nielen po telesnej stránke, ale aj duševne. A tá, čo si myslí, že zrelá ešte nie je, má deväť mesiacov na to, aby sa pripravila – každý deň myslí na dieťa, ktoré v nej rastie, predstavuje si ho, predohráva si situácie, ktoré môžu nastať, chystá svoj život materiálne aj organizačne na príchod potomka. A keď sa dieťa narodí, hormonálna bomba, ktorá v nej exploduje, dokončí prípravný proces a ona je už matkou, každým úsmevom a dotykom dieťaťa silnejšou a lepšou. A muži? Hrajú sa na vojakov, kozmonautov, pretekárov, policajtov, pirátov, vesmírnych zabijakov a absolútne neriešia nejaké hypotetické otcovstvo. Hypotetické ženy riešia, ale hlavne v kategórii „čo najviac sexy a čo najviac kusov“, manželstvo je pojem veľmi vzdialený, je niekde v oblasti faktu, že raz budú možno potrebovať vymeniť bedrový kĺb. Muži nesnívajú o manželstve a otcovstve, nehrajú sa naň a netrénujú ho. Väčšinou – ak teda nemajú nejakého príkladného manžela a otca vo svojej blízkosti – o role otca a manžela nič nevedia. Učebnice tvrdia, že priemerný muž začne dozrievať do úlohy otca až niekedy tesne pred tridsiatkou. Jasné, môže sa mu stať, že ako celkom mladý stretne nejakú skvelú ženu, zamiluje sa a zrazu je tým manželom a otcom skôr, než sa stihol spamätať. Lenže on na príchod dieťaťa nemusel myslieť každý deň, lebo jeho telo sa nemenilo. On k nemu nevstáva v noci, on s ním nie je zviazaný. Okrem toho je možné, že žiaden z jeho kamarátov ešte dieťa nemá. My ľudia máme sklon správať sa ako stádo. Ak väčšina stáda ide večer na pivo, chceme ísť tiež a berieme ako nespravodlivosť, že by sme mali ísť na pieskovisko s neriadenou strelou, čo má na zadku plienku. Aby som vás predčasne neuvrhol do zúfalstva: Sú aj dva princípy, ktoré hrajú vo váš prospech: Prvým je prispôsobivosť – postupne sme schopní zvyknúť si, dozrieť, naučiť sa. Po druhé – „krv nie je voda“. A syn je syn, pokračovanie, to najvzácnejšie, čo sa chlapovi môže v živote podariť, to jediné, čo ho presiahne, pokračovateľ rodu. A príde deň, keď si to uvedomí aj váš manžel. Ako to uvedomenie urýchliť? Trpezlivosťou, určením pravidiel a vyjednávaním. Teda asi takto „zlatíčko, vo štvrtok podvečer potrebujem vždy, aby si postrážil na dve hodiny malého, idem si zacvičiť“, „poďme sa poprechádzať, dieťa sa nám na čerstvom vzduchu unaví, rýchlejšie zaspí a my budeme mať v posteli čas iba pre seba“, „keby ste si šli s malým kopať loptu von, ja by som mohla uvariť tvoje obľúbené jedlo“. Verím, že sa to časom poddá a raz bude váš muž tým priekopníkom, ktorý bude kamarátom, majúcim deti o desaťročie neskôr, môcť z nadhľadu svojich skúseností povedať, ako sa to robí, aby sa dieťa naučilo bicyklovať, nespadlo z hojdačky alebo bolo ochotné písať si úlohy. Poznám niekoľko dobrých otcov a žiaden sa ním nenarodil, museli sa to naučiť a bez pomoci žien po ich boku by sa im to tak ľahko nepodarilo.