Bolí ma, keď ho vidím vedľa nej

Milý Maxim, obraciam sa na Teba s prosbou, ako ďalej ísť a nezblázniť sa z toho. Vo februári tohto roku som sa rozviedla. Zo začiatku sa zdalo, že to zvládnem aj s pomocou detí a rodiny v pohode, ale bohužiaľ nie je to tak, a čím ďalej je to horšie a horšie. Problém je v tom, že môj bývalý manžel sa začal stretávať s mojou susedou, ktorá sa v marci tohto roku tiež rozviedla. Každý nestranný by povedal, veď nič zlé nerobia, ty si rozvedená, on je rozvedený, ona je rozvedená. Lenže len ja dobre viem, vie to aj bývalý manžel, aj jeho už terajšia priateľka, že to tak nie. Že bolo medzi nimi viac ako len dobré susedské vzťahy a ja som s tým žila celých 10 rokov, nejedenkrát sme sa kvôli tomu hádali. Netvrdím, že sa spolu intímne stýkali, ale telefonáty a SMS fungovali, gestá, pohľady, pozdravy. Exmanžel bol ku mne odmeraný, chladný a neprejavoval voči mne žiadne city, až to dospelo k rozvodu. Ja som mu vždy vravela, že mu viacej záleží na nej ako na mne. Veď ako by sa dalo vysvetliť, že mňa mal v telefóne uloženú ako „Žena“ a ona bola „Ľubka“. Zmierila som sa aj s rozvodom a môžem povedať, že keď ho nevidím, už mi to tak nevadí. Ale strašne ma bolí, keď ho vidím vedľa u nej. Veď je normálne, aby sa nasťahoval hneď vedľa? To im vôbec nevadí, ako sa cítim ja, ako sa cítia naše deti, moji rodičia? Neviem, či ho ešte ľúbim, alebo mi vadí to, že on je šťastný a ja nie. Vždy, keď ho tam vidím, plačem. Najradšej by som sa odsťahovala, ale dcéra mi povie: mami, veď ty si nič zlé neurobila, nech on nerobí to, čo robí. Milý Maxim, ďakujem za každé tvoje slovo ako ísť ďalej…
Iva, 39

Tvoja dcéra má pravdu a zároveň aj nemá. Má pravdu v tom, že ty si nič zlé neurobila, tak prečo by si mala odchádzať. Nemá pravdu v tom, že viac než nejaká vesmírna spravodlivosť je pre teba dôležité to, aby si neprišla o duševné zdravie. Takže ja by som na tvojom mieste opustil bojisko. Teda hľadal si iný byt, nový priestor, nový domov. Viem, že to nie je jednoduchá operácia nechať za sebou vychodené chodníčky, nájsť si nové bývanie, presťahovať sa a zabývať sa, ale myslím, že za tú námahu to stojí. Pretože ty potrebuješ začať odznova, na novom mieste, kde ti nič nebude pripomínať krivdy a smútky minulosti, kde si to zariadiš nanovo a po svojom. Keď začneš znovu na hmotnej úrovni, zvonku, lepšie sa ti aj vnútorne začne odznovu. Mohla by si, samozrejme, vytrvať na mieste a zostať v starom byte ako živá výčitka a dôkaz toho, čo všetko dokážeš vydržať. Lenže život je príliš krátky na to, aby sme z neho celé roky odkrajovali plačom a trápením. Svoju pravdu, tú, že ty si nič zlé neurobila, by si zaplatila tým, že budeš nešťastná a budeš mať pred očami dvoch cukrujúcich holúbkov – svojho bývalého a vašu susedu. Vieš, je celkom možné, že ich to baví o to viac, že majú teba ako hlavného diváka ich nového spoločného šťastia. Že môžu pred tebou demonštrovať, že to nie oni sú na vine, že ich manželstvá sa skončili rozvodom, oni sú predsa tí skvelí, ktorí vedia pekne žiť. Takže nie je namieste pýtať sa, či tým dvom neprekáža, že ti demonštráciou spoločného života ubližujú, tvoj bývalý manžel a vaša suseda pravdepodobne potrebujú tvoju prítomnosť, aby si to spolu náležite užili. Každou tvojou slzou im sladíš ich vzájomnú lásku. Takže už neplač. Nadýchni sa, spýtaj sa seba, čo si v byte vždy chcela a nemáš to, spýtaj sa detí, akou farbou chcú mať vymaľovanú izbu, otvor realitný portál, začni hľadať a povedz si, že zajtrajšok je prvým dňom tvojho nového, šťastnejšieho života. Žiada sa mi ešte dopísať, že kúpte si psa, ale nie je to podmienkou. Hoci pravdou je, že by si s novým psom zažila omnoho viac radosti než so starým manželom. No a radosť a spokojnosť by malo byť tým, na čom teraz záleží.