Možno potrebujete byť chvíľu sama

Dobrý deň, volám sa Klaudia a chcela by som od vás poradiť. Mám vzťah takmer 3 roky, ale už asi pol roka mám pomer s jedným mužom, s ktorým by som chcela byť, ale napriek tomu, že s priateľom nemám práve ukážkový vzťah, nedokážem ho opustiť, aj keď viem, že s tým druhým by mi bolo lepšie. Môj milenec už raz kvôli mne nechal svoju priateľku, no ja som naďalej ostávala so svojím priateľom. S tým druhým mužom máme k sebe blízko, prechovávame k sebe city, no aj tak obaja ostávame so svojimi partnermi. Čo by podľa Vás bolo teraz najvhodnejšie urobiť? Ostať s priateľom alebo odísť od neho a snažiť sa o toho druhého muža? Ďakujem za odpoveď.
Klaudia, 24 rokov

Prvé, čo mi prišlo na um je, že v skutočnosti nechcete byť ani s jedným z nich. Pretože keby ste naozaj veľmi chceli, milovali a potrebovali svojho priateľa, nezačnete si s milencom. A keby ste naozaj chceli, milovali a potrebovali milenca, dávno opustíte priateľa. Fakt, že zostávate niekde na polceste medzi jedným a druhým, svedčí o tom, že asi ani jedného nemáte rada celým srdcom. A potrebujete niekoho celkom iného alebo byť nejaký čas sama. Niekedy nie je nič zdravšie, než chvíľu s nikým nechodiť a mať čas na vlastné myšlienky, chcenia a názory. V tomto mi môžete veriť, mám to zažité aj odpozorované. Nemôcť sa rozhodnúť medzi dvomi mužmi, ak v hre nie sú city kontra zodpovednosť či pocit povinnosti, nová vášeň kontra dvadsaťročné zážitky – teda tie bolestivé konštelácie, ak má niekto pocit, že stretol lásku svojho života a doma je pritom manžel s tromi deťmi, hypotékou, nejakou šikovnou diagnózou a kopou rodiny a spoločných známych – teda nemôcť sa rozhodnúť, ak tam zdanlivo nie sú žiadne osudové vonkajšie faktory, to môže znamenať, že ste zvláštny prípad. Zvláštnym prípadom mám na mysli vašu možnú extrémnu nerozhodnosť. Alebo že potrebujete vo vzťahu to utajovanie, skrytú podprahovú drámu, každodenne zažívanú telenovelu so všetkým, čo k tomu patrí. Alebo sa možno bojíte milovať naplno, bojíte sa zodpovednosti, akú by ste na seba vzali, ak by ste sa rozhodli pre jedného človeka, možno vás ochromuje strach staviť všetko na jednu kartu. Alebo sa tak veľmi bojíte samoty, tak veľmi vás desí syndróm „čo ak potom o mňa už nikdy nikto nezakopne“, že sa radšej poisťujete jedným chlapom do zálohy. Ako to je, to viete vy. Alebo možno neviete, ale v hĺbke duše tušíte. Na vašom mieste by som však tú situáciu riešil, lebo sedieť na dvoch stoličkách, neustále niekomu klamať a zožierať sa pochybnosťami – to je veľmi psychicky vyčerpávajúce. A hlavne to vašu hlavu zamestnáva natoľko, že už nemáte kapacitu na iné veci – na spontánnosť a radosť, na užívanie si pekných a zaujímavých zážitkov, na premýšľanie, na konštruktívne plánovanie. Je dobré mať upratané vzťahy, aby sa vám nepodlomilo zdravie a nerozpadol život. Takže rozhodnite sa pre jedného z tých dvoch. A to rozhodnutie už príliš neodkladajte, nedúfajte, že to vyrieši niekto za vás, že sa to tak samo nejako vstrebe. Nevstrebe. Len vás to oslabí. Takže rozhodnite sa vy. A pre ktorého? Pre toho z nich, pri ktorom ste takou, akou chcete byť. Pri ktorom z nich ste uvoľnená a šťastná, pri ktorom ste lepší človek, pri ktorom sa nepotrebujete pretvarovať a štylizovať, ktorý z nich vás nechá nasledovať svoje sny a ktorý z nich vás netlačí do svojej predstavy o vás. Lebo ako hovorí stará múdrosť: „Nie je až tak dôležité ako veľmi koho milujete, ale kým ste, keď ste s ním.“