Manžel sa vyhráža, že sa zabije

Ahoj Matkin, ani nevieš, ako veľmi potrebujem Tvoju radu. Som 35 rokov vydatá. Svojho manžela som vždy mala rada a vážila si ho. Napriek tomu, že sme každý od podstaty iný, mali sme veľký spoločný cieľ, výchovu našich dvoch synov. Mal ich veľmi rád a skutočne bol hlavou našej rodiny. V práci dosiahol svojou múdrosťou a húževnatosťou dobré postavenie. Deti postupne dospievali, úspešne študovali, ale medzitým podnik, v ktorom manžel pracoval, v roku 1992 zanikol. Nevzdal sa však a získal novú prácu a v nej vrcholovú pozíciu. Až do roku 2004 pracoval vo vedení ďalšej veľkej spoločnosti. Keď nastali problémy v dosiahnutí ziskovosti tejto firmy, začali problémy aj u nás doma. Vkrádali sa však nebadane. Manžel po ukončení práce v uvedenej spoločnosti pracoval na živnosť a neskôr v ďalšom zamestnaní. Bola to už ale nižšia pozícia. Postupne začal mať zdravotné problémy, predpokladám, že ich riešil dezinfekciou – „pohárikom borovičky“. Je určite aj moja chyba, že som si to vtedy nevšimla. V novembri 2010 manžel odpadol, úraz spôsobil krvácanie do mozgu. Boli to najhoršie chvíle môjho života. Naši synovia vždy stáli pri nás a bez ich pričinenia by dnes manžel možno ani nežil. Spravili aj nemožné, aby bol prevezený do Bratislavy a boli urobené všetky potrebné vyšetrenia a zákroky. Hrozným zistením pre mňa ale bolo, že manžel nebol schopný prijímať potravu, ale dokázal nájsť cestičku, ako si v nemocnici zaobstarať alkohol. Podľa všetkých indikácií sa z manžela stal alkoholik. Po nehode mal zdravotné následky (problémy so stabilitou, videním…) a zostal na predčasnom dôchodku. Keď sa po úraze zotavil, začali sme spoločne riešiť problém alkoholu. Manžel poctivo chodil do komunity alkoholikov na Hraničnú do Bratislavy. Zrazu s tým ale zo dňa na deň bez vysvetlenia skončil. Potom sme našli psychiatra, ktorý mal dobré výsledky v uvedenej problematike. Tam chodí dodnes. Podľa lekára je však pre neho jediným riešením liečba na protialkoholickom oddelení. Lenže on o tom nechce ani počuť. Tvrdí, že zvládne všetko sám. Vieme že sa snaží, ale je to všetko hra na mačku a myš. Nepije verejne, myslím, že nepije veľa, nie je agresívny. Vyhráža sa, že ak ho dáme na liečenie, zabije sa. Jeho závislosť sa zhoršuje. Nie je schopný dlhodobejšej abstinencie a uprednostňuje alkohol pred inými potrebami – hygiena, zdravotný stav, rodina. Je depresívny, po požití alkoholu trpí výpadkami pamäti, dezorientáciou a jeho správanie je ťažko predvídateľné. Získali sme radu, že je možné požiadať o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môjho manžela a rozhodnutie súdu, že je povinný podrobiť sa protialkoholickému liečeniu. Nechceme sa pozerať na to, čo sa stalo a stane z môjho manžela a otca mojich detí. Ako máme postupovať ďalej? Poraď, prosím !!!!!!
Barbora

Prečo prestal manžel chodiť do komunity? Čo sa tam stalo? Čo je konkrétnym dôvodom, prečo nechce nastúpiť na protialkoholické liečenie? Čo si manžel myslí o psychiatrovi, za ktorým dochádza? Nie som odborník na liečbu závislostí, poznám však všetky tie poučky o nutnej nekompromisnosti. Skôr než príde na pretras „obmedzenie spôsobilosti na právne úkony“ a nútené liečenie, skús dať manželovi prečítať list, ktorý si mi poslala. Možno v ňom nájde to, čo ja: tvoju lásku k nemu, úctu a obdiv, strach o vašu spoločnú budúcnosť. Možno sa nechá presvedčiť, že na protialkoholické liečenie ho posielaš preto, že oňho nechceš prísť. Ubezpeč ho, že mu budete nápomocní, ako sa bude dať. A potom ho pozorne počúvaj, prečo sa mu to zdá neprijateľné a hľadajte možnosť kam konkrétne by mohol ísť. Lebo možno je za jeho odporom osobná antipatia k niekomu alebo nejaká zlá skúsenosť. Možno mu záleží na vlastnej dôstojnosti viac než na čomkoľvek inom. Tvoj muž je alkoholik a potrebuje liečenie, pokús sa mu však ešte dať najavo, že ho nevnímaš ako páchateľa, ale ako pacienta, spolu vyberiete spôsob liečby a budete pri ňom stáť. Ale tak ako sa doma nedá vyliečiť zlomená noha alebo boľavý zub, tak aj so závislosťou treba odísť k odborníkom. Najlepšie dobrovoľne. Vaša rodina za to stojí. Poznám niekoľkých ľudí, ktorí niečo podobné absolvovali a z noblesy im neubudlo. Práve naopak.