Maliarka Darina Vanková: Obrazy nechcem chrliť, veľa nad nimi premýšľam

Tvorivosť mala v sebe odjakživa, avšak maľovať skúsila až pred piatimi rokmi. Hoci už odvtedy namaľovala a predala veľa obrazov, o každom jednom vie, kde sa nachádza.

10.03.2017 07:00
Darina Vanková Foto:
Svet vidím šedivý a preto si ho prifarbujem.
debata

Máte 45 rokov, z toho maľujete len päť rokov. Čo ste robili predtým?
Mali sme rodinnú reštauráciu, to bol môj hlavný príjem. K maľovaniu som sa dostala až neskôr. Nechcem na to spomínať, už dávno je to za nami, ale keďže som mala zlé posudky, vzali ma len na hotelovú školu v Púchove, aj to len preto, že riaditeľ bol mamin bratranec…

… ale v tom čase ste sa ešte s myšlienkou maľovať nepohrávali, či áno?
Nie, vôbec. Ale je pravda, že odmalička som bola kreatívna. Žili sme v hlbokom socializme, nič sme nemali. Keď sme niečo chceli, museli sme si to vyrobiť. Prešla som si všetkým – vyšívaním, háčkovaním, šitím, tvorením. Maľovať som skúsila, až keď som mala 39 rokov. Pätnásť rokov v reštaurácii stačilo…

Aj v reštaurácii vie byť človek kreatívny.
Zdobila som interiér, to ma napĺňalo, ale pre mňa to už bolo málo, chcela som veľkú zmenu.

O začiatkoch sa vraví, že sú ťažké, ale po rokoch na ne vždy radi spomíname. Pamätáte si na svojho prvého klienta, máte zmapované, kam najďalej doputoval váš obraz?
Jasné, mám to zmapované. Každý obraz, ktorý som namaľovala, viem, kde je. So zákazníkmi veľa komunikujem predtým aj potom a ostávam s nimi v kontakte. Moje obrazy sú v Austrálii, USA, v Japonsku, v Rakúsku, Nemecku, vo Švédsku…

Jesenná lúka. Olej na plátne, 100x100 cm, v... Foto: Darina Vanková
Darina Vanková Jesenná lúka. Olej na plátne, 100x100 cm, v súkromnej zbierke Viedeň.

Vraví sa, že výtvor sa podarí, resp. umelcovi sa darí, ak do toho vkladá lásku a v prvom rade myslí na seba, nie na peniaze, ani na úspech. Ten príde. Čo vy na to?
Aj ja som začala maľovať sama pre seba. Mám priateľku maliarku, ktorá žije v New Yorku, spolu sme vyrastali. Ukázala som jej svoje prvotiny a ona sa ma s úžasom spýtala, aké kurzy som absolvovala, čo som študovala, veď je to vynikajúce! Bola to ona, kto ma k tomu trochu dokopal, kto ma motivoval k tomu, aby som maľovala. Hodiny a hodiny sme skypovali a preberali to. Spočiatku som si maľovala len pre relax. Zistila som, že keď maľujem, dobre sa cítim, nech sa deje čokoľvek.

Spomenuli ste, že v detstve ste „nič nemali“. Úžasná príroda je málo?
Ale príroda je všade nádherná.

Neušli by ste z Lednických Rovní do hlavného mesta, však?
S touto myšlienkou som sa trochu pohrávala, keď som začala maľovať a viac prenikať do výtvarného sveta, dostávať rôzne pozvania na výstavy. Mesto plné ľudí a nádherná architektúra, to ma stále lákalo, ale neviem, či by som tam vedela žiť. Pretože tu sa žije inak. Je tu krásna príroda a pokoj na tvorbu. Keby som bola v meste, asi by som toho veľa neurobila, stále by ma to ťahalo von. Tu sa zavriem, mám výhľad na hory, maľujem a je mi fajn.

„Ťahalo by vás to von“, znamená to, že ste v podstate mestský človek?
Keď tvorím, potrebujem pokoj, ale keď mám voľno, potrebujem ľudí, hlavne ľudí. Keďže trávim veľa času osamote, po čase mi chýbajú, rada sa totiž rozprávam, zoznamujem, stretávam… Rada idem na kávičku, niekam, kde je veľa ľudí. Milujem tlačenice!

Kvety, veľká láska. Foto: Darina Vanková
Darina VAnková Kvety, veľká láska.

… ale aj vidiecke rána. Majú svoje čaro, však?
Lednické Rovne sú menšie mestečko, žije tu asi 5-tisíc obyvateľov. Sú tu dve fabriky, takže je tu pohyb, viac ľudí je tu spravidla cez týždeň. Z času na čas utečiem do parku alebo na bicykli do prírody. Je tu nádherne, hlavne tie rána. Vstávate a sledujete opar, hmlu, je tu úžasná vôňa. Môj rituál v lete: Vstanem, polejem všetky kvety a pozametám terasu. Niekto kúsok odo mňa tu chová pávy… Toto prostredie je na žitie úžasné, krásne, som ako v siedmom nebi.

Asi 90 percent vašej tvorby tvoria kvety, vaša veľká láska…
Keď som začala maľovať, skúšala som všetko, radila som sa s mnohými profíkmi, aj doteraz sa radím, rozoberáme veci okolo umenia. Lebo keď v sebe objavíte nejaký talent, musíte sa naučiť remeslo, nedá sa to preskočiť. Nonstop som maľovala, učila sa a tvorila, aby som si vykreslila ruku. Potom som si hľadala svoj štýl. Našla som ho pomerne rýchlo. Vždy som milovala Claudea Moneta, kopírovala som ho. Začínala som lúkami, kvetmi, prírodou. Milujem ten pocit ležať niekde v tráve, navôkol príjemná vôňa, fúka vetrík, bylinky sa v ňom hýbu a je to celé trochu zahmlené, všetko v pohybe. Ale tak, ako sa vám spočiatku zdá práca ľahká, zrazu je všetko ťažké. Čím dlhšie maľujem, tým je to pre mňa ťažšie. Obrazy totiž nechcem chrliť, veľa nad nimi premýšľam. Večer, ráno, mením aj „za pochodu“. Veľa sa hrám s farbami, pretože ľuďom sa páči farebnosť, kontrasty. Nemám rada tie jačavé akrylové farby, preto maľujem len olejom. Tým dosahujem živosť a reálnosť. Ale nebaví ma maľovať niečo, čo možno zachytiť fotoaparátom, realitu, ktorú vidím. Baví ma vymýšľať si.

Z vašich obrazov mám pocit, že s negatívnou kritikou ste sa azda ani nestretli…?
Ale stretla a veľa, ježkove oči! Samozrejme! Hejteri sú presná kategória ľudí – neúspešní umelci, ktorým sa v živote nedarí, dajme tomu, že aj majú výtvarné vzdelanie, veľa do toho investovali, ale veľa toho nepredajú. Takí vedia byť zlí. A napíšu mi. Niektorí aj verejne, iní o druhej v noci v správe. Blokujem ich, neodpovedám im, pretože je to pre mňa strata času a energie.

Zelené fialky, olej na plátne, 70x50 cm,... Foto: Darina Vanková
Darina Vanková Zelené fialky, olej na plátne, 70x50 cm, vystavované v Londýne.

Väčšina umelcov vraví, že ich kritika posúva ďalej. Takáto urážajúca asi nie.
Mám zopár maliarov, napríklad Ladislav Maria Wagner, pôvodne z Nitry, ale žije v Čechách – precestoval celý svet a svoje ateliéry má v Paríži a v Barcelone. To je pre mňa veľký umelec! Vyjadruje sa mi k obrazom, pretože som ho o to požiadala. Povie: „Týmto smerom choď, týmto nechoď.“ Kritika od neho je iná, posúva ma. To áno.

Priblížte nám našu predstavu. Vyjdete si do prírody, aby ste mali reálnu predlohu, alebo to všetko máte „len“ v hlave a vaše obrazy vznikajú výlučne v ateliéri?
Keďže používam olej, vonku vôbec nemôžem maľovať. O pár sekúnd sa mi tam nalepí všetok hmyz a prach.

Keďže maľujete najmä kvety, vzbudzuje to dojem, že vaša klientela je prevažne ženská. Mýlim sa?
Keby som si dala námahu a spočítala to, asi by to tak nevyšlo. Aj veľa mužov kupuje kvety, síce neviem, pre koho. Áno, máte pravdu, mám kvetové obdobie. Maľujem kvety, lebo ich odo mňa chcú. V Lednických Rovniach máme krásnu kaplnku a nádherný park, chcela by som si to pre seba namaľovať, už dlho po tom túžim, lenže tým, že sa umením živím, potrebujem maľovať to, čo sa páči ľuďom, musím ich počúvať.

Napriek tomu, že vravíte, že si rada vymýšľate, asi potrebujete inšpiráciu, áno?
Podľa mňa je to o tom, ako vidím svet ja. Možno ho vidím šedivý a chcem ho trochu farebnejší. Tak si ho prifarbujem!

Kláštor Skalka. Olejomaľba na plátne 80x80 cm,... Foto: Darina Vanková
Darina Vanková Kláštor Skalka. Olejomaľba na plátne 80x80 cm, v súkromnej zbierke.

Zhodnete sa väčšinou so svojimi klientami? Poznáte ich už? (Alebo seba)? Povedzme, že namaľujete obraz, o ktorom sa domnievate, že sa okamžite predá a bude sa páčiť a zrazu je to inak.
Častokrát ma prekvapí, že keď nejaký obraz dlho maľujem a nie som s ním spokojná, stále to nie je ono, dlho sa s tým hrám a trápim, v ten deň ho predám. Sama bývam šokovaná. A občas namaľujem obraz s pocitom, že „toto sa podarilo“ a neviem ho predať.

Sociálne siete ako facebook či instagram používa na svoju propagáciu veľa umelcov. Aj vám pomáhajú?
Pri predaji obrazov mi pomáhajú všetky siete. Doba internetu je úžasná. Ležím v posteli a predám obraz, prakticky z postele. Na Slovensku je lepší na propagáciu facebook, vo svete zas instagram. Tam mi chodia pozvánky na výstavy, skutočne z celého sveta. Aj cez instagram predávam veľa, ale viac cez facebook, pretože tí ľudia akoby sa predtým chceli s maliarom zoznámiť, komunikovať s ním. Niekedy mi napíšu: „Sledujem vás dva roky, až teraz sa mi páči, čo robíte, toto by som od vás chcel.“

Ako sa vám lúči so svojimi výtvormi, keď ich vyprevádzate do sveta? Aj si niekedy poplačete?
Keď mi niekto o tomto rozpráva, neviem to pochopiť. Mne by bolo do plaču, keby som tie obrazy mala doma. Nejde prioritne o peniaze, ale o to, že vás niekto chce. Ten obraz nevyrobil stroj, ale ja som na ňom pracovala hodiny. Netešila by vás predstava, že vás chce mať niekto doma a pozerať sa na vás 20–30 rokov? Tak, ako ja potrebujem k svojej práci hudbu a krásne veci, kvety, stromy, kríky, aj ostatní ľudia sa potrebujú obklopovať peknými vecami. A to je pre mňa motivujúce.

Máte pocit, že sa budete maľovaním živiť až do smrti? Nemáte žiadne pochybnosti? Vyznieva to tak zatiaľ…
Neviem, čo budem robiť o pár rokov… Občas ma prepadne chuť robiť niečo úplne iné, príde aj kríza, či to celé má vôbec význam, najmä keď je „hluché“ obdobie. Potom sa však dostaví nejaký impulz a to ma opäť nakopne. Ale čo bude, neviem. Zatiaľ to cítim tak, že sa tomu chcem venovať, kým vládzem, vidím a darí sa mi. Kvantum ľudí má odo mňa obraz, sledujú ma a kupujú ďalšie. Vnímam to ako povinnosť v tomto smere rásť. Nemôžem zaspať, ani skončiť. Necítim to tak. Zodpovednosť cítim aj voči ľuďom, ktorí mi na začiatku pomohli. Aj finančne, aby som sa prezentovala vo svete. Ale keďže celý život robím sama na seba, asi by som nevedela byť zamestnanec. Voľnosť a sloboda majú pre mňa zmysel.

Zmrzlinári majú dovolenku v zime (my to tak vidíme), aj svadobné agentúry možno odpočívajú. Aký máte vzťah k tomuto ročnému obdobiu? Tešíte sa, že už tu máme jar?
Teším sa z toho, že toho viac spravím, mám dlhšie dni a viac svetla. Zima je aj pre mňa frustrujúca. Musím skôr vstávať, rýchlo si porobiť veci v dome, aby som mohla aspoň do druhej maľovať, potom už je zlé svetlo, tma. Takže ak bojujem, tak s časom. Ale maľujem stále.

Vždy ma zaujímalo, ako si umelec-maliar vyzdobuje svoj byt, dom. Tiež si na steny potrebuje niečo zavesiť, ale načo cudzie, veď si môžem namaľovať niečo sám… Ako k tomu pristupujete vy?
Momentálne prerábam byt, potrpím si na pekné prostredie, milujem kaštiele a francúzsky štýl. Ale nechcem mať svoje veci doma na stene. Teším sa, keď idú preč. Už keď si mesiac odo mňa nikto nič nekúpi, začínajú u mňa pochybnosti, či to má celé zmysel a nemám ísť vyskúšať napríklad balet alebo violončelo. A čo sa týka môjho interiéru, mám zopár slovenských umelcov, ktorých obdivujem a chcela by som ich mať doma, ale na to nemám peniaze. S nimi je to tak – keď niečo zarobím, vrazím ich do interiéru alebo výstavy. Dennodenne mi chodia pozvánky z celého sveta. Vlastná výstava mi vždy veľmi pomôže.

K tvorbe potrebuje pokoj, výhľad na hory a... Foto: archív Dariny Vankovej
Darina Vanková K tvorbe potrebuje pokoj, výhľad na hory a denné svetlo.

Podľa čoho si vyberáte z pozvánok – toto áno, toto nie?
Vyberám si miesta, na ktoré ma to intuitívne ťahá. Ale mať takú výstavu nie je len tak, je to náročné, aj finančne. Musíte niečo vytvoriť, bezpečne tam prísť, zavesiť obrazy, odprezentovať sa, aby všetko klaplo. Je za tým veľa nervov a stresov. Mala som výstavu v Londýne, moja sesternica, ktorá je úspešná podnikateľka v Arizone, mi sama navrhla, že priletí a bude mi robiť manažérku. Lebo to nie je len tak, že prídem s obrazmi a budem čakať na zázraky. Je to aj o budovaní kontaktov, o zviditeľnení, ukázať svetu, že aj na Slovensku sú šikovní ľudia. V neposlednom rade si to spájam s výletom. Toto mesto chcem vidieť, páči sa mi. Nikdy nič nečakám a nakoniec zakaždým veľa predám a rastiem na cene. To tak býva.

Teraz niečo chystáte?
Mám viac pozvaní, už dlhšie sa dohováram s galériou v Miami. Pôjdem, keď si našetrím, potrebujem na to asi 6 tisíc eur. Oslovil ma aj jeden pán z parížskej galérie, to by sa mi tiež páčilo, je to bližšie. Avšak kým niečo nemám dohodnuté, zatiaľ o tom nehovorím. Naposledy som bola v Benátkach minulý rok v marci, takže by sa patrilo opäť niekam ísť.

Darina Vanková (45)

je maliarka, pochádza z Lednických Rovní. Viac informácií o nej a prehľad jej tvorby možno sledovať na webovskej stránke www.darinavankova.sk, tiež na facebooku (pod odkazom Darina Vanková Artist) a aj na instagrame.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #príroda #kritika #obraz #maľba #vidiek #výstava #olej #pokoj #kvet

+ Nebojte sa, čo má prísť príde, ale môžete tomu aj dopomôcť.
Nenechajte nikoho aby si z vás robil srandu, alebo...

+ Dajte prednosť varenej strave, na rýchle občerstvenie zabudnite.
Nemusíte byť dobrý vo všetkom, každý je dobrý v...