Judit Bárdos: Súkromie je to posledné, čo my herci máme

Keď sa objavil pred pár rokmi v kinách film Dom, jeho hlavná hrdinka sa stala veľkým prekvapením. Režisérka Zuzana Liová objavila pre filmový svet Judit Bárdos. Dnes už je jasné, že našla jeden z najväčších hereckých talentov.

03.03.2017 07:00
Judit Bárdos Foto:
Judit Bárdos.
debata (9)

Akoby sa ani nezmenila. Stále pôsobí ako plaché, trošku zakríknuté dievča, povedal som si, keď som ju už z diaľky videl sedieť v kaviarni. Čakala na naše stretnutie, zapisovala si niečo do diára a ťukala do mobilu. Vybavila som rýchlo pracovné maily, vysvetlila mi neskôr. Pri opätovnom stretnutí s herečkou Judit Bárdos som si však uvedomil niečo nové. Zmizla plachosť a miestami ma až zaskočila jasnosť a konkrétnosť myšlienok, ktoré formuluje. Hviezda filmov Dom či Fair Play, ktorá za minulý rok stihla nakrútiť tri rôzne seriálové projekty, niektoré z nich odhalila aj pre magazín MiA.

Je to už šesť rokov, čo sme sa stretli prvýkrát: Práve vás oceňovali za film Dom a dostali ste Slnko v sieti. Čo zásadné sa vo vašom živote zmenilo?
Nemám už takú potrebu sebakontroly. Odvtedy som poskytla niekoľko rozhovorov, povedala niečo na kameru alebo do diktafónu. A keď niečo poviem, už to nemusím pri autorizácii toľko upravovať alebo sa zamýšľať, či som to povedala správne. Kedysi som pustila von aj slová, ktoré občas vyzneli inak, ako mali. Naučila som sa presnejšie formulovať myšlienky.

Súviselo to možno s jazykovým hendikepom? Dnes hovoríte krásnou a plynulou slovenčinou, ale pár rokov dozadu bol vo vašej reči prítomný silný maďarský prízvuk, občas ste hľadali slová.
Niekto to vníma dodnes. Každé slovenské ucho počuje moju reč inak. Sú ľudia, ktorí si myslia, že som Slovenka ako repa, a iní zase tvrdia, že počujú maďarský akcent pri prvej vete.

Za výkon vo filme Dom získala cenu Modrý anjel,... Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
ART FILM FEST 2011, Judit Bárdos Za výkon vo filme Dom získala cenu Modrý anjel, vpravo český herec Josef Abrhám.

Mohol by to byť dôvod, prečo máte úspech v susednom Česku. Ako napríklad Vica Kerekes. Možno vaša reč pôsobí presvedčivejšie ako pri iných slovenských herečkách.
Vicu Kerekes niekedy predabujú a niekedy jej ponechajú vlastný hlas. Mne sa až v seriáli Bohéma, ktorý som nakrúcala pre Českú televíziu, podarilo hrať v pôvodnom znení a pritom hovoriť po česky. Ale možno niečo na tom bude. Čeština je tvrdá podobne ako maďarčina. Zdá sa mi, že ak by som sa ju učila pár rokov, zvládnem ju ľahšie ako slovenský jazyk, ktorý je mäkký a ľubozvučný.

Nemáte z toľkého striedania jazykov trošku chaos?
(smiech) Mám. Posledné dni som strávila v Komárne. Skúšame v Jókaiho divadle dvojfázovo, ráno aj večer a môj život sa opäť odohráva v maďarskom prostredí. Priznám sa, musím občas hľadať slová, nejde mi to tak ľahko.

Nepodpisuje sa to niekedy na hereckom výkone? Čo ak herecké precítenie začne trpieť na úkor sústredenosti na jazyk a slová?
Koncentrácia na jazyk musí vášmu výkonu predchádzať. Pripravujem sa trochu viac ako niekto, kto si vystačí s hereckou prácou v jednom jazyku, ale príprava je jedna vec a samotný výkon druhá. Hranie by malo byť zbavené zaváhaní tohto typu. Vždy je lepšie, aby emócia bola správna a reč možno nedokonalá. Herec sa musí sústreďovať na výraz a pravdivosť charakteru. Niekedy sa na jednotlivé jazyky nalaďujem. Ak mierim na predstavenie do Nitry do Divadla Andreja Bagara, pár hodín pred cestou počúvam už len slovenské stanice, pustím si zámerne pesničky so slovenskými textami. Alebo si čítam texty, ktoré musím hrať. Masírujem mozog, aby sa prepol na iný kanál. Niekedy mi napadne, že možno by bolo rozumnejšie odmietať ponuky a sústrediť sa na jednu reč. Ale zdá sa mi, že to nie je to najdôležitejšie. Som schopná sa text naučiť a vždy je možnosť ma predabovať. Neurazím sa. Mňa baví pestrosť. Nielen striedanie jazyka, ale najmä ľudí. Hoci sme si v strednej Európe podobní, sú tam drobné nuansy, veci, ktoré u nás fungujú inak. Každý národ má svoju špecifickú energiu a mne sa veľmi páči ju vnímať, pozorovať a absorbovať.

Čím vás pri toľkom pozorovaní prekvapili Česi a čím zase Slováci? V čom sú iní Maďari? Prezraďte nám niečo, čo si možno nechceme priznať.
Hovoriť môžem len o hereckom prostredí, ale napríklad na Čechoch je zaujímavé, koľko vedia o veciach „kecať“. Dokážu sa diplomaticky vyhovoriť z nejakej situácie, ale zároveň sú schopní rozprávať priveľa namiesto toho, aby niečo spravili. To kecálkovanie ma niekedy strašne baví a inokedy irituje. Uvedomila som si, že veci pomenúvam jednoduchšie aj rýchlejšie. Ich baví sa v nich rýpať a analyzovať. Občas zbytočne. Maďari sú v herectve zase veľmi oddaní a zanietení. Vedia sa do práce ponoriť natoľko, že ovplyvní aj ich osobný život. Doslova im z toho niekedy hrabe. Slováci si duševné pohodlie pri hraní viac strážia. Niekedy je to v mojich očiach trošku lenivosť a niekedy taká správna ležérnosť, ktorá dodáva herectvu osobitý štýl.

Judit Bárdos vo filme Fair Play. Foto: FALCON
fair play, Judit Bárdos Judit Bárdos vo filme Fair Play.

O zanietení sa dá hovoriť pri vašej úlohe vo filme Fair Play. Hrali ste mladú atlétku – bežkyňu a súčasťou roly bola aj fyzická príprava. Cítili ste sa ako v Hollywoode?
Určite trošku áno. Vybrali nás na kastingu s Evou Josefíkovou, ale povedali nám, že musíme pol roka trénovať. Obe sme nadšene súhlasili. Pripadalo nám to ako v Amerike, kde sa herečka pripravuje fyzicky na úlohu. S tým rozdielom, že som ani netušila, čo mám spraviť, aby som vhodne stvárnila moju postavu. Dostali sme trénera a vlastne až dodatočne som sa od režisérky Andrey Sedláčkovej dozvedela, že mala strach, či budem pre hrdinku vhodná. Zdalo sa jej, že som pri tele, že nemám telo bežkyne. Ale po mesiaci tréningu a prvej kostýmovke pochopila, že to funguje. Fair Play bol špecifický prípad, príprava na filmy v tunajších končinách je u hercov skôr individuálna. Čítacích skúšok je málo, niekedy žiadna. Veľa vecí sa mení a vzniká priamo na pľaci.

Stále ešte chodíte na kastingy?
Možno sa momentálne zdá, že sa mi darí, lebo som v projektoch troch rôznych televízií. Ako herečka však stále absolvujem množstvo kastingov. Veľa z nich nevyjde. Jasné, že to neprebieha ako v zahraničí. Tu je na postavu možno päť herečiek, zatiaľ čo v Amerike päťdesiat. Ak má niekto za sebou jeden-dva filmy, režisér dokáže odhadnúť, či sa na danú rolu hodí, alebo skôr nie. Poslednú dobu už nesedím na chodbe s dvadsiatimi kolegyňami, ktoré by sa uchádzali o rovnakú úlohu. Zavolajú si ma na konkrétnu hodinu, prídem sama, niečo zahrám, porozprávame sa o postave, o projekte, ale odpoveď nie je vždy: Berieme vás! A niekedy sa stane, že si ma vyberú, ale časovo sa to kryje s inou prácou. Naposledy som dostala angažmán do nádherného projektu, ale musela som odmietnuť. Termín nakrúcania sa prekrýval s prácou, ktorú som už prisľúbila skôr. Asi by som ju mohla zrušiť, vždy si niečo viete vymyslieť, ale nebolo by to fér.

Keď je reč o férovosti, pred pár rokmi sa mediálne často riešilo migrovanie hercov zo seriálu do seriálu, z televízie do televízie. Samozrejme, že herec by nemal byť vazalom jednej televízie, ale občas to mohlo pôsobiť, že niektorí vaši kolegovia sú ľahko zapredateľní. Či už potenciálne populárnejšiemu projektu, alebo lepšiemu honoráru.
Myslím si, že ide skôr o to, ako veci nafukujú médiá. Pár hercov možno má aj zmluvu s konkrétnou televíziou, ale väčšina z nás dostáva kontrakt len na seriál a určitý čas jeho propagácie. Sama som kedysi nakrúcala pre televíziu Markíza projekt Doktori, ale nezaviazala som sa naveky jej byť verná. Keď mal mať na jojke premiéru seriál Svet pod hlavou, varovali ma ľudia z PR oddelenia, že sa možno objaví v novinách, že som prešla z jednej televízie do druhej. Nič podobné sa neudialo. Už sa to dnes asi toľko nerieši.

Judit Bárdos v seriáli Českej televízie Bohéma. Foto: Česká televízia/Yan Renelt
Judit Bárdos, Bohéma Judit Bárdos v seriáli Českej televízie Bohéma.

Momentálne máte na obrazovkách tri rôzne seriálové projekty, hrávate v divadle. K čomu máte silnejšie puto?
Baví ma veci striedať. Divadlo má iný druh energie ako práca pred kamerou, či už v televízii, alebo vo filme. Vyhovuje mi, že som herečka na voľnej nohe. Mám šťastie, že mám momentálne prácu a ešte je aj pestrá.

V Tajných životoch na RTVS ste dostali zaujímavú postavu. Nie je jednoznačná a ukazuje, že týrané ženy si často ubližujú aj samy – svojou povahou, rozhodnutiami, konaním.
Moja postava Svetlany nemá v seriáli veľkú plochu, mala som osem natáčacích dní, ale jednoznačne to bola zaujímavá práca. Snažila som sa ju zahrať ako dieťa. Nedospelé a nedozreté dieťa, tak trochu hlúpe a nezodpovedné. Dieťa, ktoré samo má dve deti. Jej situácia síce nedopadne jednoznačným happyendom, ale neskončí sa tragicky. Smutné je, že mnoho takých príbehov sa v realite končí zle.

Myslíte si, že sa dá pomôcť ľuďom, ktorí nechcú pomoc prijať?
Čiastočne možno áno. Ale sú ľudia, ktorým nepomôže nič. Ani azylový dom, ani psychológ alebo blízki, ktorí ich majú radi a snažia sa im dohovoriť. Niekedy to skrátka nejde.

Oba celovečerné filmy, v ktorých ste účinkovali, ste nakrúcali s režisérkami. V Tajných životoch je bohatý ženský herecký kolektív. Točí sa vám ľahšie so ženami alebo s mužmi?
Pri režisérkach som si uvedomila, že puto medzi nami je silnejšie. Viac sa otvoríme jedna druhej. Možno tým, že sme citlivejšie, pustíme sa navzájom aj do súkromnejšej sféry. Muži sa strážia. Ak situáciu vysvetľuje žena, často hovorí o momentoch z vlastného života, u mužov je to opisovanie ženskej emócie sprostredkované. Vie to byť prospešné, mám viac slobody na dotvorenie danej situácie. Keď režisér vie, čo chce, dokáže mi poradiť a odpovedať na moje otázky, má moju absolútnu dôveru. Je jedno, či ide o ženu, alebo muža. V Tajných životoch mala každá herečka svoj part, nikto sa nepotreboval predvádzať navyše. Ak sa s kolegom či kolegyňou viem dohodnúť, ako približne zahráme danú situáciu, nie je dôvod na nespokojnosť. Diváci vidia konkrétny výsledok, a ak by sa aj nejaký konflikt pri tvorbe objavil, nesmie to byť vidieť pri hotovej scéne. Jasné, nezhoda názorov sa objaviť môže. Ale do osobnej roviny prejsť nesmie. Bolo by to na škodu. Vzťahom aj práci.

V seriáli Tajné životy. Foto: RTVS
Judit Bárdos, Tajné životy V seriáli Tajné životy.

Hovorili ste, že rada pozorujete. Inšpirujete sa pri hraní aj skutočnými ľuďmi z okolia?
Často mi niekto napadne. Využijem jeho emóciu alebo predstavu toho, ako sa asi cíti, ako som ho vnímala v danej situácii, a skúsim to pretaviť do herectva. Nedávno som bola na kamerových skúškach a režisér mi začal opisovať hrdinku. Spomenula som si na jedno konkrétne dievča, ktoré poznám, a opísala som mu moju predstavu, ako by sa postava dala zahrať. Zapáčilo sa mu to.

V susednom Česku ste vlastne hrali len v dobových úlohách. Éra socializmu vo Fair Play či Svete pod hlavou, druhá svetová vojna v Bohéme – myslíte si, že to je vašou dobovou tvárou?
Skôr sa mi zdá, že Česi sa radi vracajú do minulosti. Samozrejme, majú bohatšiu produkciu, tvoria veci aj zo súčasnosti, ale radi sa obzrú späť – či už vážne, alebo s humorom. Na Svete pod hlavou, ktorý zachytáva obdobie socializmu, sa mi páčil humor. Hoci ide o kriminálku, má depresívne momenty, je tam aj veľa vtipných. Pri Bohéme som zase bola nadšená kostýmami a úpravou. Je neuveriteľné, čo všetko dokážu urobiť, ako dokážu postave pomôcť. Aj vo Fair Play táto zložka fungovala na jednotku a veľmi nám všetkým pomohla.

Judit Bárdos má dnes blízko už aj k móde,...
Judit Bárdos
+15Judit Bárdos

Herečky v období druhej svetovej vojny mali neuveriteľnú charizmu, šarm. Vám sa to podarilo v postave Lilli Kralovej v Bohéme ukázať. Aj ľudia z módnej brandže často o vás hovoria ako o krásnej žene. Ste dokonca tvárou kozmetickej značky. Kedy ste si uvedomili, že ste krásna?
Prišlo to až s herectvom. My herečky musíme pracovať s tvárou, ale aj so ženskosťou, líčia nás, vidíme rôzne naše podoby. Najmä mladšie baby zvyknú hrať zamilované hrdinky, pred kamerou predstierame lásku, pobláznenie alebo zvodnosť. Každá sa to musí naučiť. Akurát niektoré z nás si to uvedomujú už v škôlke a iné začnú ženskosť objavovať neskôr.

U vás to bolo ako?
Nebola som žiadna triedna krásavica. Chlapci sa o mňa netrhali, skôr som bola sivá myška. Hoci sme vyrastali a hrávali sa spolu štyri sesternice, všetky sme sa správali ako chlapci. Jasné, že sme sa hrali aj s bábikami, ale móda či fintenie sa – to som si vôbec neuvedomovala. Až na škole v Bratislave. Herečky sú rôzne. Niektoré majú v sebe koketnosť a ženskosť veľmi prirodzene. Ak tam nie je, treba ju objaviť, a to nám na VŠMU povedali. Musíte s tým pracovať, opakovali nám. Ak vás začnú fotiť do módnych časopisov, už sa človek niečo priučí. Potom ľahšie zistí, čo mu pristane, ktorý jeho uhol je dobrý a podobne. Je to užitočný nástroj našej roboty.

Judit Bárdos Foto: DERMACOL
Judit Bárdos Judit Bárdos

Vrátim sa ešte k spomenutej Bohéme, ktorú ste točili pre Českú televíziu. V seriáli sú zachytené osudy skutočných českých hercov ako Vlasta Burian či Oldřich Nový počas druhej svetovej vojny. Vaša postava je síce fiktívna, ale údajne inšpirovaná osudom herečky Nataše Gollovej. Napozerali ste si filmy z tejto éry českej kinematografie?
Režisér mi v úvode natáčania povedal predstavu o mojej postave. Chcel, aby som bola energická, také bláznivé a trošku naivné dievča, ktoré sa práve pre svoju naivitu dostalo počas vojny do problémov. Dostala som od produkcie film Eva tropí hlouposti a ešte jeden dokument o Nataši Gollovej a jej osude. Všetci ma ubezpečovali, že moja postava v seriáli nie je ona, ale jej prejav a hranie boli vhodnou inšpiráciou. Priznám sa, okrem Vlastu Buriana a Oldřicha Nového mi mená ďalších českých hercov nič nehovorili. Nevyrástla som na týchto filmoch. Ak sa u nás doma pozerali staré čiernobiele snímky, bola to maďarská produkcia. Takže pre mňa bolo obdobie Bohémy istým spôsobom novinka a nakrúcanie formou vzdelávania. Dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí. Uvedomila som si, že herci, ktorí pred kamerou predvádzali ľahké komediálne herectvo pre pobavenie más, v súkromí a za kamerou riešili veľmi náročné životné situácie. Musela to byť veľmi ťažká doba.

Jedným z hlavných motívov seriálu je práve využívanie umenia a populárneho žánru na ideologickú propagandu. Filmy sa využívali na upokojenie ľudu, niekedy verejnosť priam nakláňali na stranu ideológie. Myslíte si, že podobná situácia by sa niekedy mohla zopakovať?
Chvalabohu, dnes vám nikto nepovie, buď budeš hrať v nemeckých filmoch, alebo ti nedáme prácu. Verím, že v takejto situácii, je životné, kariérne rozhodovanie sa veľmi ťažké. Ale aj dnes politické strany často oslovujú umelcov. Uvedomujú si, že ich tváre sú populárne a dokážu ovplyvniť názor verejnosti, ktorá ich má rada. Problémom je, že umelci často nemajú jasné a dostatočné informácie. A niekedy sa môže stať, že podporia niečo, čo nemusí byť správne.

V USA sa pred prezidentskými voľbami takmer celý Hollywood postavil proti Donaldovi Trumpovi a podporoval demokratické hodnoty Hillary Clintonovej. Ale objavili sa aj tvrdenia, že možno práve tento boj proti miliardárovi mu vo finálnom súboji priniesol cenné body. Nemyslíte si teda, že by herci mali radšej zostať apolitickí?
Máme slobodu slova a názoru a pre hercov platí rovnako. Ak mám pocit, že niečo chcem povedať, že sa chcem za niečo postaviť verejne, je správne urobiť to. Nie je v poriadku, ak svoju tvár a popularitu, slová, ktoré môžu ovplyvniť ľudí, zapredávate za peniaze. Politika by nemala byť pre umelcov kšeft.

Judit Bárdos má dnes blízko už aj k móde,... Foto: SITA, Ján Slovák
Judit Bárdos, móda Judit Bárdos má dnes blízko už aj k móde, podporuje domácich dizajnérov.

Zostaňme ešte trochu pri manipulácii verejnej mienky. Kedysi to boli filmy, dnes sú to sociálne siete. Aký k nim máte postoj?
Uvedomujem si ich silu a vplyv, ale obchádzajú ma. Skôr som fascinovaná tým, ako do nich dobrovoľne vstupujeme a o čo všetko sme ochotní podeliť sa. Neodsudzujem niekoho, kto svoj život potrebuje zdieľať. Kto má dobrý pocit, ak vidí, že mu lajkujú fotky alebo myšlienky. Ale mám to nastavené inak. Zdá sa mi bizarné, že dobrovoľne zdieľame súkromie, aby sme sa páčili. Kedysi som mala vlastný profil na Facebooku. Pristihla som sa pri tom, že trávim pri počítači priveľa času. Bola som schopná pozerať si fotky cudzích ľudí, venovať tomu cenné minúty. A potom som jednoducho profil zrušila a nechýba mi. Niekto tvrdí, že pre hercov či spevákov je dnes už fungovanie na sociálnej sieti nutnosť. Nemám pocit, že vďaka Facebooku som dostala nejakú prácu. Možno by som bola populárnejšia, ak by som živo komunikovala s fanúšikmi. Ktohovie. Ešte ako tínedžerka som dlho odolávala aj mobilnému telefónu. Na základnej škole som bola asi posledná, kto si ho zaobstaral. Stále som si hovorila, na čo mi vlastne bude, komu budem volať? Dnes si bez neho život neviem predstaviť. Možno príde čas, že si nebudem vedieť predstaviť život bez Facebooku.

Možno. Ale zjavne patríte k herečkám, ktoré si strážia svoje súkromie.
Podľa mňa sú dva typy hercov. Niekomu sa páči ukázať, že je šťastný. S kým aj ako je šťastný. A sú typy ľudí, ktorým je to nepríjemné. Patrím medzi nich. Uvedomujem si, že na tom vlastne nie je nič zlé, povedať novinárovi napríklad, prečo mám rada môjho partnera. Ale to sú veci, o ktorých nepotrebujem čítať. Kedysi som v nejakých rozhovoroch prezradila, že mám priateľa z brandže a potom som z toho mala zvláštny pocit. Som skrátka typ človeka, ktorému nevyhovuje hovoriť o osobnom živote. Nikdy sa tomu úplne nevyhnem, ale snažím sa to regulovať. Herecké povolanie si vyžaduje veľa času aj osobného života. Často hráme situácie, ktoré sme nikdy nezažili, no neustále pracujeme s vlastnými emóciami. V každom projekte ukážeme aj kúsok seba, niečo osobné, či už z minulosti alebo niečo, čo možno práve prežívame. Do herectva vkladáme veľmi intímne emócie a súkromie je asi to jediné, čo ešte máme, čo nám zostáva.

Judit Bárdos

Judit Bárdos Foto: DERMACOL
Judit Bárdos Judit Bárdos

Narodila sa 12. mája 1988 v Bratislave. Jej otcom je politik Gyula Bárdos. Hoci najprv študovala hru na klavíri na konzervatóriu, napokon sa presunula k herectvu. Prvú úlohu získala v roku 2009 v seriáli V mene zákona, rok 2011 sa niesol v znamení jej filmového debutu – rodinnej drámy Dom, za ktorú získala viacero cien. Dobré prijatie mala aj snímka Fair Play či rozprávka Láska na vlásku a hraný dokument V tichu, ktorý získal niekoľko cien. Bárdos sa momentálne objavuje predovšetkým v seriáloch a hosťuje v niekoľkých divadlách, medzi nimi aj Jókaiho divadle v Komárne či Slovenskom národnom divadle.

Článok vyšiel v ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #herečka #Judit Bárdos #Fair Play #Bohéma #Tajné životy #ženský magazín MiA

+ Pravidelným cvičením môžete docieliť zdravý a vyrovnaný chrbát.
Neponižujte sa, ste lepší ako si myslíte,...

+ Začnete s pestovaním vlastných plodín a určite vám budú chutiť viac.
Nebuďte príliš nervózny, všetko zvládnete...