Táňa Pauhofová: Aj v samote sa môže skrývať naplnenie

Kariéru odštartovala už ako detská herečka. Hoci pôvodne mala mieriť na právo, túžba po herectve zvíťazila. Stvárnila Manon či Madame Bovaryovú, ale aj advokátku Dagmar Burešovú alebo kontroverznú Lídu Baarovú. Pre magazín MiA sa však ukázala v prvom rade ako Táňa Pauhofová.

31.12.2016 07:30
Táňa Pauhofová Foto:
Herečka Táňa Pauhofová.
debata (5)

Hovorí sa, že Kristove roky sú obdobím, keď náš život prechádza mnohými zmenami. Vnútorne možno dozrievame, sústreďujeme sa na hľadanie zmyslu bytia, ale aj úlohy nás samých v ňom. Herečka Táňa Pauhofová tento zmysel hľadá azda v každej postave. Popri divadelných vyskúšala množstvo filmových a pár televíznych. Čoskoro sa k divákom dostane ako hrdinka očakávaného filmu, ktorý je adaptáciou už zľudoveného čítania pre ženy. So mnou však nehovorila len o práci, 33 rokov jej prinieslo nové poznania. Pár z nich sme odhalili spoločne a vy si o tom môžete prečítať.

Stretávame sa v záverečnej časti roka. To je čas bilancovania. Aký bol ten váš?
Mám za sebou rok veľkých zmien, najmä sebapoznávania. Veľa vecí som sa rozhodla pustiť z hlavy a iné zase prijať. V mojom živote je odrazu všetko inak – ale napriek tomu, že nie vždy som z toho úplne nadšená, mám pocit, že je to v poriadku.

Čo zásadné sa zmenilo?
Dospela som k poznaniu, že sa môžem mať rada. Môžem byť celistvá v sebe – bez potreby nachádzania sa v iných a ich potvrdenia. Dokážem byť v láske a pochopení vo vzťahu k ostatným. Že si zaslúžim. A zvládnem a nemusím sa báť požiadať o pomoc. A uvedomila som si, ako veľmi som ľúbená.

Herečka Táňa Pauhofová, ako ju nafotil Lukáš... Foto: Lukáš Kimlička pre Grade Magazine
Táňa Pauhofová Herečka Táňa Pauhofová, ako ju nafotil Lukáš Kimlička pre český Grade Magazine.

Často hovoríte v rozhovoroch, že veci beriete tak, ako prichádzajú. Nie je v tom možno až priveľa odovzdanosti?
Veci predsa v živote môžeme prijímať aj veľmi aktívne. Neznamená to, že nemám na veci nejakú emocionálnu reakciu. Ako každý človek robím rozhodnutia. Som činorodá a aktívna, niekedy až príliš. Ale keď už sa niečo deje a viem, že to nedokážem ovplyvniť, skôr sa snažím situáciu prijať a postaviť sa do úlohy pozorovateľa. Pochopiť, čo mi mala priniesť a ako ma ovplyvní v ďalšom živote. Skúsiť niečo z nej vyťažiť. Nerezignujem a nepoviem, muchy zjedzte si ma.

Oľutovali ste niekedy, že ste sa prihlásili na herectvo? Zažili ste moment, keď vám v hlave zaznelo: mohla som radšej skúsiť niečo iné?
Podľa zjednodušených a všeobecných názorov o tom, akí majú byť herci a herečky, nemám celkom pravú herečkovskú povahu. V podstate som veľmi plachý introvert so sklonmi k melanchólii. Rada som v prítomnosti bohémov a extrovertov, ale nie je to moja prirodzenosť. Nemám ani ostré lakte či ambície, ktoré by trhali múry. Niekedy – tým, že som citlivý človek – boli okamihy, keď som hereckú profesiu zvládala ťažko. Niežeby som ľutovala, len mi niekedy herecký svet ubližoval viac, ako robil dobre.

Táňa Pauhofová číta knižné ukážky počas... Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Táňa Pauhofová Táňa Pauhofová číta knižné ukážky počas literárnej súťaže Anasoft litera 2012.

Súviselo to s hereckou prácou ako takou?
Nikdy. Posledné roky však pozorujem, že sa jej venuje menej a menej pozornosti. Dnes je herecký kumšt akoby mimochodom. Herec je už hocikto, mediálny priestor sa rozdáva neuvážene. Ľudí oveľa menej zaujíma herecká práca, než to, kedy budem mať dieťa, alebo sa vydám. V minulosti som si často hovorila, že práve pre toto by som sa herectva vzdala.

Stojím na druhej strane, som novinár a myslím si, že každý herec by sa mal naučiť podobné situácie zvládnuť. Mediálny záujem je skrátka súčasťou vašej práce. Vždy bol.
Súhlasím s vami, ale za nasledujúcich okolností. Začala som hrať, keď som mala sedem rokov. Ruku na srdce, nikto ma na to nepripravil. Nebavme sa o tom, čo je v Hollywoode, tu na Slovensku nič podobné nebolo. So mnou raz za čas, najprv ešte ako s deckom, potom pubertiačkou a študentkou na strednej škole, urobili rozhovor do médií. Na Slovensku neexistoval bulvár a mňa nikto nemohol pripraviť na to, čo príde. Svet sa za posledných 25 rokov veľmi zmenil. Divadlo, seriály, film, spoločenské udalosti, premiéry. Keby som do toho išla teraz, súhlasím, musela by som s tým rátať. Pochopila som, že niektoré veci už inak nebudú a stav som akceptovala. Ale mám svoje hranice a nevidím dôvod, za ne ísť. Prečo by som niektoré veci mala zdieľať s verejnosťou? Sú skrátka moje. Osobné, vlastné.

Táňa Pauhofová (Sissi) a Tomáš Maštalír (Franz...
Herečka Táňa Pauhofová.
+15Cyklista Peter Sagan bol jedným z gratulantov k...

Takže nad výmyslami v tlači alebo komentovaním súkromia sa už nepozastavujete?
Niečo musíme párkrát zažiť, aby sme si uvedomili, ako sa s tým vyrovnať. Počas rokov v našom maličkom „šoubiznisovom“ svete som sa naučila – nepreberám zodpovednosť za to, čo so mnou žiadnu zodpovednosť nemá. Nad vecami, ktoré mi chcú prisúdiť, nemá zmysel sa trápiť. Aj tak nedokážem všetkým vysvetliť, že s mojím životom má pramálo spoločné to, čo sa píše.

Dobre, ale sú aj mienkotvorné médiá, ktoré tak nejako automaticky hovoria a posudzujú, kto je dobrý, kto nie je, ako má človek film alebo hru spracovať a prijať. Zažili ste začiatkom roka smršť drsných hodnotení v súvislosti s filmom Lída Baarová. Ako sa vyrovná herec s negatívnou reakciou kritiky?
Práve Lída bola pre mňa veľká lekcia, ako sa naučiť preberať zodpovednosť len za to, za čo ju mám. Ľudia prijali film dobre a mal neuveriteľnú návštevnosť, kritiky boli naozaj nemilosrdné a občas až kruté. V každom z nás je ego, istá miera vlastnej hrdosti, ktorá dostane zabrať, keď vám skritizujú to, do čoho ste vložili maximum síl a energie. Neprešla som tieto slová len myknutím pleca. Bolo to pomerne bolestné. Viem, že som v období natáčania spravila maximum. Určite sa dá hrať inak a tisíckrát lepšie, vtedy som to inak nevedela. Ale preberám zodpovednosť za svoju časť a o zvyšku sa už teraz dokážem normálne porozprávať. Bez pichania pri srdci a zvierania žalúdku . Konštruktívna kritika je dobrá, inšpiratívna. Ak len dehonestuje a demotivuje, nemá ako pomôcť. Snažím sa vyberať a rozlišujem, s vlastným zdravým kritickým myslením, čo tým chcel autor povedať a nakoľko je jeho posudzovanie a poznanie smerodajné. Sme ľudia a každý má nejaký názor. Bez ohľadu na to, kde pracujete, však nemusí byť ten váš jediný správny. Klobúk dolu pred rozhľadenými, vzdelanými a otvorenými recenzentmi a kritikmi.

Táňa Pauhofová ako Lída Baarová. Foto: ČESKÁ TELEVIZE
Táňa Pauhofová Táňa Pauhofová ako Lída Baarová.

Dá sa vôbec pri hereckej práci ulahodiť všetkým?
Neexistuje vec, ktorá osloví každého. Aj Hořící keř, ktorý bol prijímaný naozaj fantasticky, pár ľudí ohodnotilo ako nevydarený. Znamená to, že to je zlý film? Niekedy sa zase spraví projekt, ktorý všetci zúčastnení tvoria v najlepšej možnej vôli, no výsledok neoslní. Ako herečka si to dokážem uvedomiť, ale potom stretnem dvoch-troch ľudí a tí mi povedia, že to bolo skvelé. Prácu, ktorú robím, môže vidieť sto ľudí a každý z nich mať na ňu úplne iný názor.

Vždy vás spájali s umeleckejšími, intelektuálnejšími projektmi. Pozitívne prijatými – či už divácky, alebo kritikou. Lenže ku kritizovanej Líde sa pridáva aj nie celkom dotiahnuté ZOO a čoskoro do kín príde film Všetko alebo nič podľa knihy od Evity Urbaníkovej. Vzbudzuje očakávania, ale už vopred aj mnoho predsudkov. Zmenilo sa nejako vaše nastavenie pri prijímaní úloh?
ZOO bola moja osobná škola, osobný experiment a som za takú skúsenosť vďačná. Dnes už viem, že druhý podobný projekt by som robiť nešla. Prí Líde som na začiatku mala jasno. Keď vám ako herečke ponúknu príbeh jednej z najväčších prvorepublikových hviezd, beriete to ako veľkú profesionálnu príležitosť. Nemám potrebu obhajovať moje rozhodnutia. Sú a boli pre mňa v poriadku. V žiadnom prípade sa moje preferencie nezmenili. Skôr sa len v danom období, podľa ponúk, ktoré chodia, snažím vybrať niečo, čo je pre mňa istým spôsobom obohacujúce.

Táňa Pauhofová s kolegom Jánom Koleníkom v... Foto: TV JOJ
zoo, Táňa Pauhofová, Ján Koleník Táňa Pauhofová s kolegom Jánom Koleníkom v seriáli ZOO.

Čo rozhodlo v prospech role Lindy vo filme Všetko alebo nič?
Evitinu knihu som čítala tesne po tom, čo vyšla. A napriek tomu, že nie som primárne čitateľkou ženských románov, mala som pocit príjemnej humornej oddychovky, ktorá neuráža. Evita v sebe ten ženský vtip, nadhľad má. Aj životné skúsenosti. V kombinácii s Martou Ferencovou, o ktorej si myslím, že je jednou z najlepších režisérok na Slovensku, sa objavil spôsob, ako zo žánru, ktorý môže pôsobiť na prvý pohľad primitívne, prvoplánovo, vytvoriť niečo neurážajúce a príjemné, čo má svoju hĺbku. Nie je to intelektuálny film ani film, ktorý zmení život. To vieme od začiatku. Ale s podobným žánrom skúsenosť nemám a chcela som byť prítomná v procese, keď sa vo veciach, ktoré pôsobia veľmi ľahko, dá nájsť aj hĺbka a život.

Ako sa vám spolupracovalo s režisérkou Martou Ferencovou?
Spôsob, akým pracuje s hercami, je nevídaný. Je človekom absolútne bez predsudkov. Okolo seba má toľko ega, toľko nánosov, ktoré nie je ľahké zvládnuť, ale ona je výborný pozorovateľ a psychológ. Dokáže aj v tej najjednoduchšej veci nájsť hĺbku, iný odkaz, zmysel. A pre mňa to bola herecky veľmi zaujímavá práca.

V minulosti ste pracovali aj s poľsko-americkou režisérkou Agniezskou Hollandovou na miniseriáli Hořící keř. Bola z toho nominácia na Českého leva a medzinárodný úspech. Je zaujímavé, že toľko dôležitých projektov vašej kariéry sa spája práve so ženami. Robí sa vám s nimi lepšie?
Pracovala som aj so Zuzkou Martinkovou a Marianou Čengel-Solčanskou. S režisérkami sa mi robí fantasticky. Nestretla som sa ešte s takou, pri ktorej by bola prítomná nejaká žensko-ženská rivalita. Mala som šťastie na dámy, ktoré dokážu aj iné ženy vnímať s láskou a obdivom. Zároveň majú presnú víziu a na pľaci rešpekt. Myslím si, že je jednoduchšie pre ženu tvoriť psychológiu ženskej hrdinky. Neznamená to, že muž by to nevedel, ale pre režisérku je to prirodzenejšie.

Nakrúcanie filmu Všetko alebo nič sa začalo už pred dvoma rokmi a kvôli financiám prebiehalo na pokračovanie.
Ponuka prišla v období, keď som pracovala na Líde. Nakrúcanie aj práce na postave slávnej herečky boli veľmi náročné, predstava úplne opačného žánru teda veľmi lákavá. Vtedy som netušila, ako sa čas natiahne a priznávam, že natáčať také dlhé obdobie je pre herca zvláštne. Zaujímavé bolo, že postavy s nami niekde v podvedomí zostávali a nebolo ťažké ich znovu oprášiť a vytiahnuť. Mojej filmovej dcére Karolínke dlhý čas dokonca prospel. Je z nej už skvelá detská herečka.

Nemáte strach z prípadných reakcií? Predsa len, nakrútili ste film podľa knihy, z ktorej sa predalo 150-tisíc výtlačkov. Očakávania budú veľké. Pre Evitu to môže byť stresujúce. Hoci ona zvláda všetko a s úsmevom na perách. Ja som skôr zvedavá. Očakávania sú, dúfam, že sa ich podarí naplniť. Teraz už aj tak nič zmeniť nemôžeme. Uvidíme.

Ľuboš Kostelný, Klára Issová a Táňa Pauhofová... Foto: NUNEZ NFE
Ľuboš Kostelný, Klára Issová, Táňa Pauhofová Ľuboš Kostelný, Klára Issová a Táňa Pauhofová pri nakrúcaní filmu Všetko alebo nič.

Vašu najlepšiu kamarátku stvárnila vo filme Klára Issová. S ňou sa priatelíte, takže problém asi nevznikol. Ale čo ak dostanete partnera alebo partnerku, kde panuje priam vzájomná averzia? Čo sa deje potom?
V prípade Všetko alebo nič zafungovala ženská intuícia – Evita s Martou mali veľmi šťastnú ruku na obsadenie ľudí, ktorým sa spolu robí dobre. Patrí k nám ešte Ľubko Kostelný, jeden z mojich najlepších priateľov – tam ani nebolo čo hrať. Celé osadenstvo fungovalo na kamarátskej úrovni. Ale aby som odpovedala na otázku, zažila som aj spomenutú situáciu. Čo sa vtedy robí? Veľmi rýchlo treba pochopiť a upratať si v sebe, že to nie som ja, koho hrám. Postava sa na človeka pozerá úplne inak. Akékoľvek drobné averzie alebo nesympatie škodia našej práci – to si treba uvedomiť. Žiaden vzťah človek nezahrá sám. A keď už panuje vyslovene superaverzia, dá sa brutálnym spôsobom využiť v prospech. Prináša také hraničné emócie, že vo výsledku môžu pôsobiť veľmi pozitívne. Pri nakrúcaní je výhoda, že ide o okamihy. Dá sa zabudnúť, nechať zlú emóciu za kamerou. Je to len vec rozhodnutia. Nebudete venovať pozornosť tomu, čo vás na človeku hnevá, ale ste maximálne prítomní situáciám a emóciám, ktoré si scéna vyžaduje.

Nikdy ste nečelili tomu, že vás kamaráti, blízki alebo možno partner podozrievali, že niečo na nich hráte?
Nie som improvizátor – nedokážem strihnúť pravdivú emóciu lusknutím prsta a už vôbec nie s nejakým plytkým zámerom v súkromnom živote. Jednak ma to nebaví a čas, keď môžem byť sama so sebou mimo práce, je taký vzácny, že by som to nerobila. Ani v mojom okolí nepoznám kolegov, ktorí by mali podobný problém. Partneri a blízki vedia, že keď sa toľko nahráme v práci, potom ani nemáme pomyslenie predstierať. Nejde nám to. Aj klamem úplne mizerne.

V predstavení Madame Bovaryová s Tomášom... Foto: SND, Braňo Konečný
Táňa Pauhofová ako Madame Bovaryová,Tomáš Maštalír V predstavení Madame Bovaryová s Tomášom Maštalírom.

O súkromí nehovoríte veľa. Pred časom ste však poskytli veľmi otvorený rozhovor v susednom Česku. Týkal sa najmä dospievania, rodinných vzťahov, špeciálne toho s mamou – akým spôsobom sa vo vás odrazili možno až priveľké nároky úspešných, ambicióznych a inteligentných rodičov. Myslíte si, že detstvo je kľúčom k tomu, čo sa z nás stane?
Som presvedčená, že dieťa do veľkej miery v pozitívnom aj negatívnom smere ovplyvňuje prostredie a okolnosti, v ktorých vyrastá. Použila by som priam slovo, že ho to poznačí. V detstve vzniká veľa vzorcov správania, formuje sa množstvo blokov, veľa sa naučíme a neskôr odúčame. Do môjho ,ruksačika' som dostala bársčo – nielen krásne a jednoduché. Ale od určitého veku začne byť rovnako dôležitá sebavýchova. Zdalo by sa mi hlúpe, keby som sa doživotne skrz niektoré nánosy, ktoré v sebe mám, neistoty alebo strachy, obzerala len dozadu a ukazovala prštekom. V detstve som možno mnohé vnímala ako krivdu, možno nepochopenie, veľmi bolestne – ale už dnes viem, že viedli práve k sebavýchove. Neobviňujem, nesúdim. Skúsila som veci prijať a otvorili sa mi nové možnosti pochopenia seba samej. Aj ostatných.

Ako reagovali rodičia na tú úprimnú spoveď?
Pochádzam z rodiny, ktorá neustrnula. Aj moja mama s otcom, podobne ako bol dedko, sú renesanční ľudia. Nežijú v konzervatívnej dogme. Prišli tiež do obdobia, keď boli ochotní ísť ďalej, premýšľať, klásť si otázky, čo mohli spraviť inak. Pre mňa bolo najdôležitejšie poznanie, že každý z nás robí veci v danom okamihu najlepšie, ako vie. Nie vždy je to úplne super, ale nepoznám nikoho, kto by chcel páchať zlo. Netvrdím, že to pre nich bolo ľahké čítanie. Sú natoľko otvorení a veľkí, že sa na to dokázali pozrieť a ísť ďalej. V mojich slovách nebol hnev ani obviňovanie. Bezmedzne ich milujem a zbožňujem, sú to moji rodičia, ale to neznamená, že nemôžem pred nimi nejaké veci jasne pomenovať. Bez hnevu a bez viny. Pre každé dieťa je to osožné. Moja práca ma naučila premýšľať nad vecami komplexne – aké sú okolnosti, prečo to robíme tak a nie inak. Vďaka tomu veci dokážem pochopiť a zbaviť sa hnevu.

Herečka Táňa Pauhofová s mamou Ivetou. Foto: Profimedia
Táňa Pauhofová s mamou Ivetou Herečka Táňa Pauhofová s mamou Ivetou.

Vyznie to možno paradoxne, ale hranie všemožných postáv je vlastne cestou k sebapoznávaniu.
Súhlasím. Ľudia sa ma často pýtajú, aká vlastne som. Uvedomila som si, že v nás je vlastne všetko – v sebe máme celý svet. Nie je nič ľudské, či už dobré, alebo zlé, čo by v nás nebolo. Akurát sa to objavuje v danom období a spája sa s vecami, ktorými žijeme a venujeme im pozornosť. Nechcem tvrdiť, že pri každej novej úlohe alebo životnej situácii kompletne preskladávam môj charakter. Objavujem však v sebe aj veci, ktoré som si dovtedy možno neuvedomovala naplno. Je len otázka situácie, okolností a obdobia, čo z nás vytryskne.

Čo najprekvapivejšie ste v sebe objavili?
Dokážem zvládnuť samotu. Myslela som si o sebe a stále si myslím, že som až príliš zdieľna povaha – nie na sociálnych sieťach, ale delím sa o zážitky, blízkosť. Kedysi som mala pocit, že v samote veci nie sú kompletné. Ale zhodou okolností som bola vystavená aj tomu – objaviť ich bez ľudí okolo seba. Zistila som nielen, že to zvládam, ale že to je aj nesmierne obohacujúce. Naučila som sa rozprávať sama so sebou. Nebyť taká emocionálne odkázaná na pozornosť okolia, ktorá zo mňa do istej miery robila neslobodného človeka. A ja som a chcem byť slobodný človek. Nestal sa zo mňa solitér, ale už viem, že v samote môže byť plnohodnotné naplnenie.

Ako vás v tomto kontexte vnímajú rodičia?
Jasné, že nie všetko, čo robím, alebo si myslím, sa rodičom páči. Ale rešpektujú a akceptujú ma. Sú šťastní a spokojní, keď sa tak cítim aj ja.

Deti preberajú správanie svojich rodičov. Myslíte si, že ako matka budete náročná a prísna? Alebo možno ako herečka otvorenejšia a liberálnejšia?
Mohla by som povedať veľmi veľa teórií. Neviem, či budem prísna, alebo liberálna, ale v tomto okamihu to pre mňa nie je dôležité. Čo vnímam ako dôležité, je, aby moje dieťa cítilo bezhraničnú lásku, istotu a zároveň, aby som mu bola vzorom. Ak sa mi také niečo raz podarí, budem mať veľkú radosť.

Táňa Pauhofová

Narodila sa 13. augusta 1983 v Bratislave. Na obrazovke debutovala v televíznom seriáli Škriatok, počas školských čias si zahrala v niekoľkých projektoch, ale prelomová bola jej rola vo filme Kruté radosti od Juraja Nvotu. Nasledovali filmové príležitosti na Slovensku (Polčas rozpadu, Muzika), ale aj v susednom Česku (Kousek nebe, Čert ví proč). Od roku 2007 je členkou súboru Činohry SND, na doskách ktorej už excelovala v niekoľkých významných rolách. Medzi najznámejšie patrí Madame Bovaryová, Manon alebo Irina v Troch sestrách či Margaréta vo Faustovi. Najbližšie ju diváci uvidia vo filmovej adaptácii knihy Všetko alebo nič od Evity Urbaníkovej.

Článok vyšiel v novej ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #kariéra #film #rozhovor #herečka #zivot #samota #Táňa Pauhofová #ženský magazín MiA #Všetko alebo nič

+ Myslite nato, že oklamete jedine sami seba, nikoho iného.
Ste inteligentný, máte na viac, nezabúdajte na vyššie...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....