Dominika Cibulková: Ženy platia v športe vyššiu daň

Než som sa posadil na stoličku a začal klásť otázky špičkovej slovenskej tenistke Dominike Cibulkovej, bol som si ju pozrieť na tenisovom zápase aj pri fotení, ktorého výsledok ste mohli vidieť v našom magazíne MiA.

26.05.2016 11:00
debata (2)
Tenistka Dominika Cibulková bola exkluzívne... Foto: Petra Ficova
Dominika Cibulková Tenistka Dominika Cibulková bola exkluzívne fotená pre magazín MiA - Máj 2016. Fotila Petra Ficová, o styling sa postaral Andrej Kusalik, vizáž a vlasy vytvoril Patrik Suši Veselý.

Vždy trochu iná a pritom rovnako milá. Priznávam, očarila ma. Usmieva sa nákazlivo, je otvorená, pohotová, ale aj nekompromisná. V júli sa bude vydávať za priateľa Michala, ale v čase vzniku tohto rozhovoru mi jasne dala najavo, že o svadbe hovoriť nebude. Musel som to akceptovať.

Keď si však prečítate nasledujúce riadky, dozviete sa možno oveľa viac. Prečo je priateľ Michal pre ňu ten pravý. Prečo je tenis Dominikiným životným poslaním alebo ako sa dá vyrovnať s tlakom úspechu a popularity, ktoré život vrcholového športovca prináša.

Tenisu sa venujete odmalička. Aké to je vyrastať, dospievať v ženu v športovom svete?
Od ôsmich rokov hrám tenis a vlastne si neviem predstaviť, ako by to mohlo fungovať inak. Nikdy som nezažila alternatívu. Ale vyrastať v tenisovom prostredí je určite odlišné od klasického dospievania. Človek skôr dozrie, je ostrieľanejší v živote – šport ho to naučí.

Do kontaktu s rovesníkmi ste však prichádzali. Nehnevalo vás občas, že namiesto bežných aktivít ste museli tráviť čas na tréningoch, cestovať po turnajoch?
Nikdy som nerozoberala v hlave, či sa chcem ísť hrať s deckami, alebo ísť za kamarátkami. Išlo sa na tréning – tak som išla na tréning. A nikdy mi nenapadlo nejsť. Nevnímala som svoj život cez slovíčko „musím“. Možno aj v tom som dostala dar, ktorý mi pomohol robiť šport – vždy som vedela, že ho chcem robiť.

Zohrali pri tom úlohu aj vaši rodičia, ich výchova?
Určite im vďačím za to, aký postoj mám k tréningom, akú vnútornú zodpovednosť som si vybudovala. Vždy ma učili „odmakať“ všetko na sto percent. Ale tenis som chcela hrať sama. Bola to moja túžba, ktorú naplno podporili a neriešili, či raz budem alebo nebudem vrcholová športovkyňa.

Bolo výhodou, že ste jedináčik? Celá pozornosť aj podpora rodiny sa mohla sústrediť práve na vás.
Vyznávam teóriu, že veľa vecí v živote máme vopred napísaných, len sa musíme správne rozhodnúť. A pri tom, kto som a kde som, zohralo rolu viacero faktorov – bola som jedináčik, milovala som šport, mám v sebe kúsok exhibicionistu, ktorý miluje hrávať na veľkých kurtoch. Keby len jedna z vecí chýbala, možno nerobíme tento rozhovor.

Prežili ste niekedy moment, keď ste si povedali, že by život mohol vyzerať úplne inak – bol by bez tenisu?
Nikdy. Za nič by som nemenila.

zväčšiť Tenistka Dominika Cibulková má za sebou bohatú... Foto: Petra Ficová
Dominika Cibulková Tenistka Dominika Cibulková má za sebou bohatú kariéru, ale skončiť ešte neplánuje.

Dopracovali ste sa ďaleko aj s hendikepom svojej výšky. V čom je pointa úspechu pre nízku hráčku – talent, rýchlosť, pevná vôľa?
Talent zohráva určitú rolu, ale tvorí asi tridsať percent. Zvyšok je tvrdá robota. Vždy som vedela, že musím urobiť niečo extra, aby som mohla súperiť s hráčkami, ktoré boli silnejšie, väčšie. V prvej stovke nie je taká nízka hráčka, ako som ja. Musela som tvrdo drieť, aby som výškový hendikep zmazala. Serena Williamsová alebo Maria Šarapovová sú vysoké, dlhonohé ženy. Ale keď diváci vidia, že môže prísť aj malá Cibulková a dokáže súperky zdolávať – amatérom, ktorí majú radi tenis, sa to páči. Keď cestujem do sveta, vidím reakcie ľudí. Vnímam, že ich motivujem, a to ma teší.

Zvládnuť backhand, forehand, podanie – o tom sa asi baviť nemusíme, ale u športovcov je vždy nesmierne dôležitá aj psychika a prežívanie vecí v hlave. Čo bolo pre vás najťažšie naučiť sa?
Odmalička som v sebe mala obrovskú bojovnosť, ale musela som sa naučiť ju predať na kurte. Trénovala som šesť hodín denne, ale potom som prišla na zápas a nedokázala som prehodiť loptičku cez sieť. Triasli sa mi nohy, lebo som mala veľkú trému. Myslela som si, že ju nikdy nedokážem prekonať. Bála som sa, že budem jedna z tisícok športovcov, ktorí chcú hrať a potom zlyhajú na niečom malom a už to nikdy neprekonajú. Mala som množstvo energie, ale nevedela som ju dobre využiť. Som emočný človek – veci prežívam, vidieť to aj na dvorci. A nie je to vždy ľahké. Lebo raz vás môžu emócie vystreliť celkom hore a potom zatlačiť smerom nadol. Ale postupne som sa naučila ovládať telo aj myseľ. Aj keď som v strese, aj keď som nervózna, viem, že sa s tým dá niečo robiť. S trénerom Matejom Liptákom posledné tri roky intenzívne pracujeme na psychickej stránke. Mám aj kouča, ktorý ma učí mentálnej sile, aby som sa vedela koncentrovať. Technicky a fyzicky som na tom veľmi dobre, ale to ma už neposúva ďalej. Preto sa sústreďujem aj na mentálnu silu.

Nedávno ste odohrali zápasy v rámci Fed Cupu v Bratislave. Hrá sa inak pred domácim publikom ako na turnajoch v zahraničí?
Zápasy, ktoré sa hrajú na Slovensku, sú emočne veľmi náročné. Diváci očakávajú, že budete bodovať, vyhráte. Takže to je asi najväčší stres, aký kedy mávam. Ale zase diváci dokážu aj vyburcovať. A ja som typ, ktorého burcovanie motivuje, pomáha mu.

Aká veľká môže byť ambícia športovca, aby nebola prehnaná?
Všetko by malo byť reálne. Nemôžem dúfať, že to raz dotiahnem na Serenu Williamsovú, lebo Serena nikdy nebudem. Každý musí poznať svoje limity, ale najmä vedieť, aké sú jeho ciele a sny – čomu naozaj verí. Nikdy som nemala prehnané ambície a potom som bola prekvapená, kam sa až dokážem dostať.

Ako ste sa naučili zvládať prehru. Je to ťažké?
Záleží, aká je. Môže byť tesná, keď hráte dobre, chýba vám jedna loptička, dali ste do toho všetko. Ďalšia prehra môže byť, že som sa ráno zobudila a nie je môj deň. Keď som bola nedávno v Amerike, mala som dve také tesné prehry, pri ktorých som cítila, že hrám veľmi dobre, ale zápasy som nedotiahla do konca. To ma veľmi štvalo. Dokážu byť aj zlé prehry, aj dobré, ľahké aj také ťažšie.

Slovenská reprezentantka Dominika Cibulková po... Foto: SITA
Dominika Cibulková Slovenská reprezentantka Dominika Cibulková po zápase štvrťfinále svetovej skupiny Pohára federácie BNP Paribas SR - Nemecko.

Vy ste kamarátska povaha. Je možné mať kamarátske vzťahy vo vrcholovom tenise?
Myslím, že nie. Jasné, prídem do šatne, bavím sa s dievčatami, opýtam sa, ako sa máš, ukážeme si fotky handier, kabeliek. Ale nejdeme potom spolu večer na kávu. Tenis je individuálny šport, každá hráčka má tím svojich ľudí, s ktorými trávi čas. Nie je tenistka, s ktorou by som sa vedela dohodnúť, že pôjdeme na diskotéku alebo do baru.

Nedávno svet tenisu rozvírila kauza okolo dopovania Marie Šarapovovej. Pocítili ste pád tejto ikony aj vy? Dá sa hovoriť o naštrbení imidžu vášho športového odvetvia?
Určite to poškodilo imidž tenisu, veď Šarapovová je azda najväčší mediálny a marketingový magnet nášho športu. Všetci sme boli prekvapení, keď sa informácia objavila. V tenisových kruhoch sa občas hovorí o tom, že veľké hviezdy nachytali na dopingu, ale informácia sa nedostane von. Kým je to v rovine, že jedna pani povedala, nie je to na papieri, môže sa hovoriť hocičo. Ale na druhej strane si myslím, že každý by mal mať rovnaké podmienky. Ak niekto klame, mal by za to pykať.

Keď prepukla Šarapovovej kauza, nerozmýšľali ste nad tým, v akej ťažkej situácii sa ocitla? A čisto hypoteticky, či by sa niečo podobné nemohlo stať aj vám? Veď v jej prípade sa hovorí aj o tom, že ide len o nešťastnú zhodu náhod – zákaz látky, ktorá bola ešte pár mesiacov pred testami povolená.
Keby som užívala doping, určite mám stiahnutú riťku. Ale to mi v živote ani nenapadlo a nepáči sa mi, ak to robí niekto iný. Navyše, ak ide o veľké tenisové meno, ktoré si musí vo výkone takto pomáhať. Je úplne správne podobnú vec odhaliť a vyvodiť dôsledky.

Takže ako šéfka veľkej športovej firmy, ktorá má zmluvu so Šarapovovou, by ste jej aj vy bez milosti zrušili miliónový reklamný kontrakt?
Myslím si, že to aj všetky značky spravili. Je to logické. Ide predsa o veľké medzinárodné firmy, ktoré si chránia svoju povesť. V takomto prípade sa nedá čakať nič iné.

Spomíname biznis a peniaze z reklamy, z turnajov. Vy ste tento rok prekročili na zárobkoch z turnajov hranicu sedem miliónov dolárov. To už je poriadny balík. Motivujú vás aj peniaze?
Keby som povedala, že peniaze nie sú dôležité, klamala by som. Je príjemné byť odmenený – keď po ťažkých zápasoch a výhre príde na účet určitá suma. Ale nie je to pre mňa motivujúce. Tenis ma vždy bavil a financie sú pekný bonus. Poznám aj kolegov, ktorí všetko rátajú na peniaze, ktorí si hovoria, idem tam a tam, aby čo najviac zarobili. Ale to nie je môj prípad. Peniaze nerada riešim.

Tenis nie je práve najlacnejší šport.
To je pravda. Mám výdavky na trénera, na letenky, na hotely – živím tím ľudí, ktorí so mnou cestujú. Aj keď zarobím, dosť peňazí do môjho fungovania investujem. Výdavky v tenise sú pomerne veľké.

Nechávate si zadné vrátka? Obdobie príjmov sa v istom veku skončí, nebojíte sa, čo potom – ako bude vyzerať váš život?
Minulý rok som prežila obdobie, keď som šesť mesiacov nehrala – bolo to prvýkrát, čo som mala takú dlhú pauzu a príjmy odrazu neboli. Vždy mi to mamina s tatinom hovorili. Až keď človek situáciu zažije na vlastnej koži, skutočne pochopí, že raz možno príde obdobie, keď peniaze už nebudú prichádzať a budem musieť žiť z toho, čo som si zarobila. Ale myslím si, že hospodárim dobre. Mám istú sumu uloženú a nemíňam ju. V tomto mám rodičov, ktorí mi vždy vštepovali do hlavy zodpovednosť. Mama sa stará o moje financie a verím, že neskončím po pár rokoch tak, že všetko miniem.

Takže nebudete o dvadsať rokov predávať trofeje?
Nie (smiech). Môže sa stať, že človek sa dá navliecť do niečoho – napríklad kúpi draho bezcenné pozemky, zle investuje. Ale tomu sa vyhnem, to je zradné. Nikdy by som nechcela ísť do biznisu, ktorému nerozumiem, a spoliehať sa len na iných ľudí. To by mohlo zaručiť, že trofeje zostanú doma.

Napriek tomu, že sa asi nemôžete sťažovať na zárobky, určite vnímate rozdielne ohodnocovanie na vrcholovej úrovni v športe. Aj nedávno sa rozvírila debata o zárobkoch žien a mužov v tenise. Nehnevá vás, ak si uvedomíte, že len preto, že ste žena, dostávate menej peňazí?
Zaráža ma, keď sa chlapi v tenise oháňajú rečami, že by nebolo fér, aby ženské tenistky zarábali rovnako ako oni. Tvrdia, že hrajú tri sety, kým my len dva a podobné argumenty. Jasné, som žena a možno to beriem trochu na seba, ale koľko mužov z prvej päťky rebríčka má rodinu a deti? Minule sme to rátali a sú to štyria z piatich. U žien žiadna. Ako by ste mohli mať aj deti a vrcholovú kariéru v športe? Naša daň je často omnoho vyššia. To by si mali muži uvedomiť a samoľúbo neriešiť, či športovkyne budú zarábať rovnako.

Dominika Cibulková po oznámení operácie. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Dominika Cibulková Dominika Cibulková po oznámení operácie.

Vy patríte medzi najúspešnejšie ženy v krajine. Na jednej strane je to asi lichotivé, na druhej sa úspech možno pretavuje aj do istej zodpovednosti voči ľuďom. Na športovca vzniká tlak zo strany fanúšikov, zo strany kritikov. Nestresuje vás?
Keď som bola mladšia, riešila som, čo kto povie. Názor iných ma dokázal veľmi rozhádzať a vtedy som to vnímala ako tlak zvonku, ktorý nedokážem ovládať. Ale záleží na tom, čo si človek pripustí. Mne veľmi pomohol aj môj priateľ Michal. Má takú povahu, že je mu úplne jedno, čo kto povie – dôležité je, aby sa sám cítil v pohode. To ma ovplyvnilo a istým spôsobom naučilo pozerať sa na veci podobne. Aj keby som sa zajtra rozhodla, že skončím s tenisom, s kariérou, chcem mať deti, nikto nemá právo hovoriť mi, či to je správne. Nikto nebol v mojich topánkach, nevie, čo som si oddrela a čo som si precestovala. Je to len moje rozhodnutie.

Spomenuli ste partnera Michala. Vy ste už spolu sedem rokov. Bolo jednoduché pre ženu vo vašej pozícii nájsť si partnera, ktorý z vás nemá strach? Muža, ktorý sa pri vás necíti menejcenný, pretože vy zarábate viac a takpovediac živíte rodinnú kasu?
Aj keď to máme teraz otočené – Michal so mnou cestuje a ja som tá, ktorá robí – je to muž, ktorého si najviac vážim. Ak by som o ňom pochybovala, nemohlo by to fungovať. Napriek tomu, že role sú prehodené v porovnaní s bežne nastavenými štandardmi, zvláda všetko na jednotku.

Kedy vám došlo, že práve on je možno ten pravý?
Nikdy som nebola typ dievčaťa, ktoré si nalinkuje plán – teraz by som chcela mať chlapa, v tom a v tom roku sa zoberieme, potom príde prvé dieťa. Michal do môjho života skrátka prišiel a mal prísť. Myslím si, že vo veľa veciach, množstve výsledkov, ktoré som dosiahla za tých sedem rokov, čo sme spolu, zohral najdôležitejšiu úlohu. Priniesol do môjho života veľkú pohodu. Robím to, čo milujem a zároveň môže byť pri mne človek, ktorého mám rada.

Sprevádza vás na turnajoch. Nebojíte sa, že možno toľko spoločne stráveného času by sa mohlo odraziť vo vašom vzťahu aj negatívne?
Teraz som týždeň doma na Slovensku a trénujem. A vlastne až po pár dňoch sme sa s Michalom dostali prvýkrát na večeru, kde sme boli sami. Vtedy sme si povedali: Bože, konečne láska. Netrávime spolu denne 24 hodín. A spoločných chvíľ len sami pre seba nemáme až tak veľa. Za tých sedem rokov sme nemali pocit, že by sme sa jeden druhému prejedli.

V minulosti ste chodili aj s tenistami – kolegami od fachu. Dokážete pomenovať, v čom sú športovci iní?
Vzťah, aký mám teraz s Michalom, som vlastne nikdy nemala. S tenistami som len randila. Športovci – jednotlivci sú veľmi sebeckí. Priznávam, aj ja som v niektorých veciach egoistická. Keď som fungovala s tenistom, rýchlo mi došlo, že obaja sme sebci, že myslíme v prvom rade na seba. Taký vzťah je veľmi ťažký. S Michalom sa dopĺňame. On u mňa istý egoizmus akceptuje, vie ustúpiť, ja zasa dokážem ustúpiť jemu.

Dominika Cibulková s partnerom Michalom Navarom. Foto: Instagram
Dominika Cibulková s partnerom Michalom Navarom Dominika Cibulková s partnerom Michalom Navarom.

Pred pár mesiacmi ste nafotili zvodné zábery pre pánsky lifestylový magazín. Ako sa s takým niečím vyrovnáva partner?
Ako športovkyňa sa nehanbím. My sme v šatni naučené chodiť nahé, spoločne sa osprchovať. Ak ma niekto nepozná, môže zostať prekvapený. Nedávno som mala stretnutie s fyzioterapeutkou a prišla za mnou moja kamarátka aj s manželom. Pobehovala som tam v nohavičkách. Nezdá sa mi to divné. Michal prvý rok, dva na mňa žiarlil. Potom zistil, že má vo mne istotu. Zvykol si, že som taká a že to vôbec neprekáža. Koniec koncov, pri spomenutom fotení by som viac ani ukazovať nešla a s fotografom Braňom Šimončíkom som mala istotu, že výsledok bude veľmi vkusný.

My sa stretávame za posledných pár dní už tretíkrát. Vy ste vždy v úplne inej polohe. Teraz sedí oproti mne mladá žena v teplákoch, ktorá si prišla vyberať dekorácie na svadbu. Pred pár dňami ste sa šli roztrhať na kurte v rámci Fed Cupu a pár dní pred ním vás obletoval vizážista a stylista, ktorí vás pripravovali na slávnostný večierok a fotenie. Ktorú polohu máte najradšej?
Absolútne najprirodzenejšie sa cítim na dvorci. To, ako ste ma videli hrať na Fed Cupe, to som bola ja. Teraz som to tiež ja. Normálna baba Dominika. A keď ma chystajú a idem sa niekam obliecť, také chvíle milujem. Nie som klasická športovkyňa, ktorá by chodila len v teplákovej súprave. Mám rada módu, pekné veci, rada sa pekne obliekam a teší ma, keď dobre vyzerám. Užívam si byť ženou. Takže to nie je o tom, ktorú polohu si vybrať – v každej sa cítim dobre a bez jednej z nich by som to už nebola ja.

Ešte stále vás baví investovať do luxusných kúskov a míňať na módu?
Robí mi to radosť. Pred pár dňami som si objednala z internetu šaty značky Balmain a dva dni som každému hovorila natešene, že mi prídu nové šaty. Neuvažujem nad tým, či to pôsobí povrchne, skrátka mi to robí radosť. Dokonca si viem predstaviť, že by som sa móde neskôr venovala.

Sama ste povedali, že nie ste typ ženy, ktorá si život plánuje. Ale po siedmich rokoch vzťahu a niekoľkoročnej tenisovej kariére už asi máte predstavu, aké sú plány do budúcnosti?
Určite chcem mať rodinu, ale nemám to časovo vymedzené. Všetko bude závisieť od toho, či budem zdravá a ako ma bude motivovať tenis. Čím sú väčšie úspechy, tým je väčší hlad – to sa ťažko končí. Ktohovie, možno budem mať 32 rokov, budem hrať svoj najlepší tenis a budem strašne skúsená, v top desiatke. Keď odohrám jeden z grandslamových turnajov a uspejem – možno vtedy si budem vedieť povedať: A stačilo!

Tenistka Dominika Cibulková bola exkluzívne...
Tenistka Dominika Cibulková má za sebou bohatú...
+9Tenistka Dominika Cibulková bola exkluzívne...

Dominika Cibulková

Narodila 6. mája 1989. S tenisom začala ako osemročná v Piešťanoch, kde vyrastala. Medzi juniorkami bola na svete jednou z piatich najlepších. Na Australian Open v roku 2014 sa stala prvou Slovenkou, ktorá postúpila do finále. Patrila do TOP 10 najlepších tenisových hráčok. Vyhrala päť turnajov kategórie WTA, naposledy v apríli v Katoviciach. Okrem tenisu je Cibulková známa tiež ako tvár mnohých charitatívnych kampaní, objavila sa v reklamách a posledné roky posilnila aj svoju pozíciu celebrity. Vďaka za to patrí jej intenzívnej komunikácii na sociálnych sieťach a tiež vzťahu k móde a prezentácii na spoločenských podujatiach. V minulosti chodila s kolegami – francúzskym tenistom Gaëlom Monfilsom či Rakúšanom Jürgenom Melzerom. Už sedem rokov tvorí pár s Michalom Navarom, ktorému povie 9. júla pred oltárom svoje áno…

Rozhovor s Dominikou Cibulkovou sa uskutočnil 21. apríla 2015.

Článok vyšiel v novej ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.

Tenistka Dominika Cibulková v magazíne MiA -...

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #tenis #svadba #Dominika Cibulková #ženský magazín MiA

+ Správna zdravá životospráva sa ukáže aj na vašej pokožke.
Načo vám je sláva a peniaze, keď vás doma nikto...

+ Výsledky neoklamete, preto buďte radšej úprimný hneď od začiatku.
Nebojte sa neustále, kazí vám to vykonávať...