Zoznamovacích agentúr tu máme už niekoľko. Aj spôsobov, ako spoznať muža / ženu. Avšak podľa našich predošlých skúseností alebo sklamaní, považujeme mnohé za „trápne“. Môžeme mať v sebe istú zatrpknutosť, strach z odmietnutia, alebo „len“ nedostatok času a príležitostí niekoho nového spoznať. Je pravda, že každý si napokon nájde svoju cestičku, ale niekomu ju vyšliapala Diana Fabiánová.
Nebolo cesty späť
Je šťastne vydatá, s manželom má dvoch malých synov. Paradoxne, svojho muža spoznala vo svojich 16-tich. „Od prvého momentu to tam bolo. Chvenie žalúdka, motýle v bruchu,“ prezradila pre Pravda.sk. Ďalších 15 rokov sa však obaja tvárili, že sú len kamoši. „Robili sme si zo seba žarty a tvárili sa, že o nič viac nám nejde. Naše životy sa rozdelili.“ Kým Diana po škole odišla na skusy do sveta, on ostal na Slovensku, oženil sa… Stratili kontakt. Až potom, po rokoch, stretli sa pri natáčaní filmu. Odvtedy už nebolo cesty späť, ako sa vraví. „Vedela som, že toto je ono, konečná stanica. Pre mňa je môj muž spriaznenou dušou. Každý deň sa teším, že ho mám. Dáva mi to istotu veriť, že tí super muži tu sú aj pre iných, len ich treba nájsť. S tým hľadaním veľmi rada pomôžem,“ vyhlásila.
Mohli by sa spoznať…
Nápad zorganizovať večierok pre nezadaných vznikol v podstate vďaka jej kamarátkam. „Mám okolo seba parádne baby – dobré, šikovné, veselé, pekné. Napriek tomu si dlho nevedeli nájsť partnera. Napadlo mi, že tí príjemní a sympatickí chalani, ktorých poznám, by sa s nimi mohli spoznať.“ Ako to pokračovalo? Diana na svojom facebookovom profile zverejnila post o konaní večierka, za miesto činu zvolila bratislavský lokál U Františkánov. Pozvánku dostali všetci jej nezadaní kamaráti. Ľudia sa nadchli, správu zdieľali ako vedeli. Post si začal žiť svoj vlastný život. Cestoval po sieti, aj osobne, z úst do úst. Na ulici začali Dianu oslovovať už aj celkom neznámi ľudia. S radosťou jej oznamovali, že sa tešia na večierok, vraj sa chystajú aj ich kamoši. Zrazu o tom vedela polovica Bratislavy.
A muži nič. Ticho.
Pri organizácii takejto veľkej akcie sa prirodzene vyskytnú aj komplikácie, s ktorými organizátor spočiatku neráta. Neprihlásilo sa na večierok, ako by sa dalo na Slovensku očakávať, viac žien ako mužov? Nebol priestor pre také kvantum ľudí primalý? „Reagovalo viac žien ako mužov. Baby okamžite písali: Prosím ťa, aj chcem ísť, rátaj so mnou! A muži nič. Ticho. A pritom záujem mali,“ priblížila Diana. Na večierku to však už, našťastie, bolo vyrovnané, „fifty-fifty“. „Väčšina mužov celý čas len potichu sledovala, ako sa vyvíja situácia. Nechceli otvorene priznať, že majú záujem. Túto mužskú stratégiu som časom pochopila a konala proaktívne. Len čo ma niekto začal sledovať na facebooku, alebo post lajkol, automaticky som mu poslala pozvánku na večierok. Tušila som, že je to forma, akou chcú dať najavo svoj záujem. Neskôr sa ma títo muži prekvapene pýtali: Ako si vedela? Ach, bože, veď ste všetci robili to isté! Samozrejme, česť výnimkám (smiech).“
Foto: archív D. F.
Našim mužom chýba odvaha
Na post, o ktorom je reč, jedna zo žien, ešte pred konaním akcie, poznamenala: „V Španielsku by to bolo naopak. Prišlo by veľa mužov a len zopár krásavíc.“ Chýba slovenským mužom odvaha? „Nuž áno, na môj vkus sú málo odvážni. I keď nie všetci, samozrejme“ tvrdí organizátorka akcie. „Mnohé ženy by uvítali, keby si viac verili a boli aktívnejší. Priatelia i známi mi neraz rozprávali o tom, ako ľutovali, že sa nejakej dievčine nedokázali prihovoriť. Prišli domov a vyčítali si to. Ego a strach z odmietnutia často nepustí. Pomohlo by, keby sme sa nebrali tak vážne, keby sme boli spontánnejší… Niekedy stačí iba trochu galantnosti – napríklad podeliť sa v lejaku s niekým o dáždnik. Aj z toho môže vzniknúť vzťah (vlastná skúsenosť). Ak nie, spríjemníte tým niekomu deň! Takéto drobnosti, zdieľanie, interakcia s ľuďmi, robia život krajším. Ja som sa to naučila. Ak sa mi niečo na niekom páči – a je jedno, či je to muž alebo žena, aký je starý, jednoducho mu to poviem. Úprimne mienený kompliment každého poteší.“
Prišlo vyše 200 ľudí
Obrovské množstvo mužov a žien, ktorí už nechcú byť sami. Diana vraví, že hlad po blízkosti druhého bol cítiť aj z atmosféry celého večierka. Väčšina zúčastnených bola veľmi aktívna, zoznamovali sa „o dušu“. Niektorí potrebovali „hecnúť“, prekonať strach z odmietnutia, vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Kto tak však podľa Dianiných slov spravil, mal veľkú pravdepodobnosť, že sa zoznámi s niekým sympatickým. Nezadaní si taktiež mohli priviesť garde – zadaného priateľa, ktorý im pomohol nadviazať kontakt. To sa vraj veľmi osvedčilo a so zoznamovaním to „len tak svišťalo“. Celá akcia vraj bola veselá a živelná. Trkotalo sa, na konci sa aj tancovalo.
Túžime po vzťahu
Výhodou takejto akcie je, že všetci sa dostavili z rovnakého dôvodu, tvrdí Diana. Túžili po vzťahu. Boli preto otvorení tomu, aby sa im niekto prihovoril. Doslova na to čakali. „Nepošlú vás kade ľahšie. Takisto rátajú s tým, že máte spoločných známych – aj preto nehrozí "odpis“. Akcia bola úspešná, viacerí ľudia sa pozoznamovali a teraz žijú životom – povedzme, iným, ako predtým. S niekým sa možno stretávajú, kohosi nového spoznávajú. Zažili čosi netradičné, čo sa v ich živote doteraz nevyskytlo. Ak nie, nevadí, ďalšia šanca na seba nenechala dlho čakať. Na večierku sa zoznámili aj dve z „kľúčových osôb“, pre ktoré Diana celú akciu vymyslela a zorganizovala. „Vyzerá to nádejne. Pravdaže, len čas ukáže, či to bude trvácne“ poznamenala a odkazuje všetkým, ktorí si na akcii nikoho nenašli: „Je dôležité, že prišli a dali sebe aj okoliu najavo, že svoj single stav chcú zmeniť. Nie sú zďaleka jediní, kto zatiaľ nemal šťastie. Single ľudia nie sú len zúfalé ženy, či muži-podivíni. Bolo tam množstvo príjemných ľudí.“
Pozostatky z minulosti
Vyzerá to tak, akoby status single bol v dnešnej dobe hanbou. Uvedomila si to aj Diana, na základe ostýchavosti, s ktorou sa ľudia prihlasovali. „Bolo zrejmé, že istá stigma tam je. Veľa ľudí chcelo ostať v anonymite, aby ostatní nevedeli, že sa tam chystajú. Môžu to byť pozostatky z minulosti, kedy sa slobodné ženy vnímali ako "staré dievky“, čo ostali na ocot a muži dostali nálepku „starý mládenec“. Hoci, u mužov to pomenovanie nevyznievalo až tak negatívne," myslí si Diana.
Príďte, ak môžete
Ako sme už naznačili, pokračovanie na seba nenechalo dlho čakať. Akciu, na ktorú sú všetci single ľudia, muži aj ženy od 20–60 rokov vítaní, možno nájsť na facebooku pod názvom Láska klope na vianočný stromček. Tam treba potvrdiť účasť. (Keďže akcia nie je verejná, záujemcovia musia prostredníctvom facebooku kontaktovať Dianu Fabiánovú alebo autorku článku. Pošleme vám pozvánku, pozn. autorky). Možno práve 4. decembra o 20. hodine, v bratislavskom lokáli U Františkánov, čaká na vás vaša osudová láska. „Aj randenie treba trénovať. Príďte, nech nevyjdete z cviku. Aby ste mali s kým piť punč na vianočákoch, aby vám mal kto vytiahnuť mak spomedzi zubov a utrieť masť z kútika úst. Aby bolo komu písať rozcitlivené štedrovečerné esemesky a s kaprom v bruchu čakať, či odpíše ešte pred zvučkou Popolušky. A tak, veď to poznáte,“ zverejnila na facebooku smelá organizátorka.
Foto: archív D. F.
Diana Fabiánová
je dokumentaristka z Bratislavy. Šťastnou ju robí veľa vecí. Rodina, priatelia, cestovanie, slnko na tvári, ticho lesa, šum mora, dobrá kniha či vydarený film.