V charitatívnom projekte Vie ryba, kedy sa topí? skombinovala svoje umenie s talentom a dobrou vôľou 20 rôznych osobností. Hlavným cieľom projektu je pomôcť deťom, ktoré bojujú s nepriazňou osudu, sú choré, opustené alebo nemôžu rozvíjať svoje schopnosti.
Výtvarníčka Hedviga našla spôsob, ako do výtvarného projektu zapojiť známych ľudí – ponúkla im priestor svojich obrazov. Vyzvala významné osobnosti českej a slovenskej umeleckej scény, aby sa autorsky podieľali na jej najnovšom súbore serigrafií (sieťotlač), ktoré sa tak stali ešte atraktívnejšie. Jedna dražba jej diel už bola, projekt však nekončí.
„Človek často trpí a mlčí o tom ako ryba,“ rozpráva Hedviga Hamžíková-Harvánková. „Musí si to všimnúť niekto iný. Často vidím, že ľudia potrebujú pomoc, majú problémy a vtedy si uvedomím, že mne sa darí, napredujem, dostávam veľa ocenení. V takých chvíľach cítim, že by som sa za to mala poďakovať a podeliť sa, a preto som vymyslela tento projekt.“
Pre niekoho by to bol možno plán na roky, ale Hedviga je šikovná a rýchla. Od nápadu po realizáciu uplynuli iba tri mesiace. Pravda, mala okolo seba tím. „Pomáhalo mi trinásť ľudí a k tomu musím prirátať aj dvadsať osobností, ktoré priamo dotvárali obrazy. S nimi to išlo ako po masle, všetci boli fantastickí, nadchli sa, nikto neodmietol.“
Ale výsledky sa nerodili ako na bežiacom páse – Hedviga strávila s každým umelcom viac času, najprv sa rozprávali o tom, ako vstúpiť do obrazu a až potom to uskutočnili. „Každá osobnosť si mohla z mojich obrazov vybrať a ku každému obrazu je aj fotopríbeh. Považovala som za dôležité, aby ľudia videli, čo sa dialo, na fotkách je zachytená emócia, radosť, nálada, žartovanie… Pomohli mi fotografi, ktorí so mnou spolupracovali – Pavel Horák, Petr Weigl, Tibor Géci, ale najviac fotil Oles Cheresko, ktorý mal so mnou veľa trpezlivosti – cestovali sme po celom Slovensku aj Česku, boli to hodiny práce.“
Marika ako čerešnička na torte
Nedávno sa konala prvá vernisáž spojená s dražbou a Hedviga už pracuje na pokračovaní projektu – chce ho však rozšíriť na celú Európu. Názov projektu plánuje zachovať. „Začínam pracovať aj na nových serigrafiách, zasa som sa posunula, už mám ďalšie nápady na obrazy a chcela by som osloviť napríklad aj športovcov.“
Účasť Mariky Gombitovej však už ťažko niekto prekoná – je naozaj prekvapením. Ako ju Hedviga získala? „Keď človek veľmi chce, všetko sa podarí. Bez Mariky, ako jedinej ženy v projekte, by to nebolo ono. Projekt by nebol uzavretý. Tak som si to naplánovala. Veľmi som túžila, aby tam Marika bola. Je ako čerešnička na torte! Je noblesná, éterická, plná neskutočnej energie, láskavá a milá! Samozrejme, keby nechcela, nič by sa nedalo robiť… Ona však neváhala, hneď súhlasila. Má dobré srdce, je ako anjel.“
Podľa Hedvigy však boli všetci umelci veľmi ústretoví, prajní. Presvedčila som sa, že sú to úžasní ľudia, skromní, pokorní a veľmi inteligentní. Stále sa zaujímajú, ako projekt pokračuje, žijú ním a v tom je vraj skryté celé tajomstvo.
Nazvali ju Hedvička – tornádo
Každý namaľoval alebo nakreslil to, čo mu bolo blízke. Niektorí umelci boli údajne až prekvapení, ako im to ide. Našli v sebe netušené schopnosti: „Veď sa na to aj vopred pripravili!“ hovorí Hedviga. „Všetko sme najprv konzultovali, nič sa neponechalo na náhodu, nerobilo sa systémom – domaľujem a idem. Sú to naozaj netradičné diela, podarilo sa nám vytvoriť unikátnu kolekciu. Niektorí autori sa prejavili ako realisti, napríklad Milan Lasica alebo Viktor Preiss. Ale – oni sa aj výtvarnému umeniu venujú, neverili by ste, akú bravúrnu kresbu majú!“
Hedviga mala medzi dvadsiatimi oslovenými umelcami starých kamarátov, ale našla si aj nových. „Dlhé roky sa poznám s Kamilom Peterajom, Maroškom Slovákom, Tiborom Bártfayom, Petrom Jandom, Dušanom Rapošom, ale napríklad Michal David mi veľmi pomáhal. Za tie tri mesiace som si vyslúžila od neho prezývku Hedvička Tornádo. Milý bol aj Mirek Donutil či Alenka Chudíková, ale aj už spomínaný Milan Lasica, David Koller, Stanislav Štepka či Karel Šíp, Zdeněk Svěrák a Viktor Preiss. Všetci z projektu sme v intenzívnom kontakte. Máme si čo povedať, máme veľa spoločných tém, sú to výborní ľudia, dobre, že ich máme.“