Už 34 rokov je náhradnou mamou pre postihnuté deti

Aj náhradné mamy, ktoré sa starajú o desiatky detí dovtedy, kým sa pre ne nenájdu pestúnski či adoptívni rodičia, majú svoje výnimočné "srdcovky". Pre Boženu Hrudkayovú (53) z Detského domova v Púchove je takou malý Paľko, dnes päťročný šikovný chlapec. Osud mu namiešal veľmi zlé karty, už pri narodení prišiel o mamu, o čosi neskôr zomrelo aj jeho dvojča a on sám bol tiež dlho na rozhraní medzi životom a smrťou.

03.10.2014 13:00
Božena Hrudkayová, Sociálny čin roka Foto: ,
Božena Hrudkayová.
debata

„Vzala som si ho domov, keď mal dva mesiace. Mal naozaj vážne zdravotné problémy, vyzeralo to, že sa nikdy nepostaví na nohy. Stále plakal, trápili ho silné kŕče,“ spomína útla, iba 152 centimetrov vysoká žena na malého chovanca. Z ustavičných ťažkostí sa jej ho časom podarilo vypiplať. Keď mal dva roky, našla sa pre neho milujúca rodina, s ktorou získal 17-ročného brata. „Paľkova adoptívna mama sa jednoducho rozhodla, že má stále dosť síl aj lásky, aby vychovala ďalšie dieťa,“ chváli ju pani Božena.

S novými rodičmi chlapčeka je v kontakte a, ako tvrdí, hreje ju pri srdci, keď od nich počúva, že Paľko dnes chodí, rozpráva, že sa nedávno zbavil plienok…

Rodáčka z malej obce Červený Kameň v okrese Ilava skončila v roku 1980 strednú zdravotnú školu v Púchove. „Chcela som ako detská sestra pracovať v nemocnici, ale žiadne miesto práve nebolo voľné. Preto som sa zamestnala v púchovskom detskom domove a zostala tam až doteraz,“ vysvetľuje.

Za 34 rokov pracovného života sa stretla so smutnými príbehmi detí, ktoré trpeli po psychickej aj fyzickej stránke. Venovala sa najmä tým s najťažším zdravotným postihnutím. Jej rukami prešli deti s hydrocefalom – opuchom spôsobeným nahromadením likvoru v dutinách lebky, ale aj s rôznym stupňom ochrnutia, s nevyvinutými končatinami a podobne. „Rodičia sa o ne odmietli alebo nevládali starať. Takže sme im zostali len my, ľudia z domova,“ hovorí. Teší ju, že s viacerými chovancami, ktorí už medzičasom dospeli, si telefonuje, píše e-maily a odkladá si ich rodinné fotografie.

V roku 2006 jej osobný život zmenila choroba manžela. „Po mozgovej príhode som s ním ako invalidom zostala doma,“ pokračuje. Od roboty sa však neodstrihla a deti z domova si berie do domácej starostlivosti. „Sú zväčša vo veku od dvoch týždňov do ôsmich mesiacov. Naraz ich mám v opatere najviac dve, z toho jedno chodiace,“ opisuje. Počas ôsmich rokov práce v tejto podobe odchovala deväť detí. Z nich dve sa po čase vrátili do pôvodnej rodiny, štyri dostali pestúnov a tri vrátane Paľka adoptívnych rodičov. Radosť má momentálne aj z vlastnej poldruharočnej vnučky.

Božena Hrudkayová je jednou z 15 pracovníkov štátnych detských domovov, ktorí si včera v bratislavskej historickej budove Národnej rady prevzali z rúk ministra práce Jána Richtera ocenenie Sociálny čin roka. „Nominácia medzi odmenených ma poriadne prekvapila. Som predsa len obyčajná žena z dediny a túto spoločensky nedocenenú prácu vykonáva aj mnoho ďalších, nezištných a obetavých ľudí, ktorí si rovnako zaslúžia uznanie,“ prijala vyznamenanie skromne.

Šéf sociálneho rezortu v rámci už 11. ročníka podujatia ocenil zároveň ďalších troch zástupcov neštátnych zariadení pre deti a 11 zamestnancov oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ocenenie #starostlivosť #Detský domov #sociálna problematika

+ Pravidelným cvičením môžete docieliť zdravý a vyrovnaný chrbát.
Neponižujte sa, ste lepší ako si myslíte,...

+ Dajte prednosť varenej strave, na rýchle občerstvenie zabudnite.
Nemusíte byť dobrý vo všetkom, každý je dobrý v...