Počas svojho bežného pracovného dňa v kasárni sa však jej príslušníci zaobídu aj bez slávnostných uniforiem. V útvare panuje družnosť a dokonca sa v ňom nájde aj manželský pár.
Ranná rozcvička by asi pomohla mnohým ľuďom pri prekonávaní strastí bežného dňa, len málokto ju má povinnú. Príslušníci čestnej stráže do tejto skupiny patria. Každodenná rozcvička a dvojhodinová služobná telesná výchova v pondelok a v stredu sú jedným z prostriedkov, ako sa udržať vo forme. Absolvuje ju aj nadporučíčka Andrea Rišianová a jej manžel nadporučík Stanislav Rišian. Po rozcvičke nasledujú rôzne ďalšie cvičenia.
„Naša odborná príprava zahŕňa výcvik s puškou, so šabľou a nácvik ceremoniálov,“ spresňuje nadporučík a veliteľ čaty Stanislav Rišian. Základom je choreografia a dokonalý súlad vojakov. Ako ho dosiahnuť? Hodinami pravidelného výcviku. „Na začiatku sa doby rátajú nahlas, potom vojaci rátajú v hlave a nakoniec si pohyby zautomatizujú. Boli aj takí, ktorí mali trochu problémy, pretože im chýbal hudobný sluch. Ale výcvik trvá približne mesiac a za tú dobu to nakoniec zvládli všetci,“ hovorí nadporučík Rišian. Keďže aj príslušníci čestnej stráže sú vojaci, majú taktickú prípravu, streleckú prípravu, radiačnú, chemickú či spojovaciu prípravu.
Stáť bez pohybu je náročné
Niekoľkohodinové státie bez pohybu je fyzicky veľmi náročné. Medzi najdlhšie akcie patril pohreb v Prešove v roku 2006 po páde lietadla, ktoré sa vracalo so slovenskými príslušníkmi mierových síl KFOR z Kosova. V pozore museli stáť štyri a pol hodiny. Problémom bolo nielen státie, ale aj následné rozhýbanie sa.
Stráženie pred Prezidentským palácom je tiež náročné. Vojak stráži hodinu a potom má dve hodiny na oddych, úpravu uniformy a podobne. Aj tu sa však občas stane, že príde niekomu zle. Vtedy môže vojak urobiť uvoľňovací cvik – kolečko. Príslušník má tiež za chrbtom zvonček, ktorým signalizuje, že sa niečo deje. Keď nevoľnosť neprejde, zazvoní. Situáciu potom rieši veliteľ stráže – posúdi stupeň nevoľnosti a či treba striedať hneď, alebo nie. Vždy sa musia vystriedať obaja vojaci, aby bol zachovaný želaný efekt.
Dážď, sneh alebo slnko – svoju prácu musia vykonávať za všetkých podmienok. Tou najhoršou nie je zima, ale letné horúčavy. „V zime sa pod uniformu môžete obliecť. Ale stáť pred palácom v historickej uniforme, keď je 35 stupňov a nemôcť sa ani pohnúť, to je zaberačka. Niektorí vojaci si po službe doslova vylievajú pot z čižiem,“ približuje nadporučík.
Čestná stráž má povolené slnečné okuliare a keď je pod nulou alebo nad 28 stupňov, môže sa vojak vystriedať aj po polhodine. Historická uniforma je z dosť hrubého materiálu, takže sparné dni v nej nie sä veľmi príjemné. V určitých momentoch to nevyzerá veľmi vábivo. Čestná stráž je pred palácom každý deň zväčša do šiestej.
Podmienkou je výška a dobré správanie
Za roky služby sa v útvare čestnej stráže prihodilo všeličo. Mnoho ľudí si spomína na to, ako sa pri návšteve prezidenta Georgea Busha jej príslušníci na letisku otočili na inú stranu, ako bolo velené. „Povel bol vpravo vbok a niektorí vojaci sa otočili vľavo. Išlo o vojakov základnej služby, ktorí boli prvýkrát na akcii a zapracoval stres. Veliteľovi vypli mikrofón a jeho povel nebolo z diaľky dobre počuť. Tí, ktorí na akciách už bývali, mali pohyby vsugerované a vedeli, čo robiť. Ale nováčikovia nepočuli, čo presne zavelil, a tak sa otočili doľava. V televízii sme potom vyzerali, akoby sme nepoznali ani pravú a ľavú stranu,“ spomína nadporučík.
V čestnej stráži je okolo 250 členov. Dôležitá je výška od 183 do 187 centimetrov, vzhľad, ale aj povaha. Čo vyzerá dobre na papieri, v skutočnosti neraz vyzerá inak. Každý vojak čestnej stráže tiež prechádza previerkou bezpečnostného úradu. ,,Stáva sa pomerne bežne, že na prvý pohľad vhodný kandidát nesplní všetky podmienky," vysvetľuje nadporučíčka Rišianová. Priznáva, že aj dnes si vojenské povolanie si ľudia priraďujú skôr k mužom, keď vidia ženu, sú prekvapení.
„Vždy som bola skôr ako chlapec – hrala som sa s autíčkami, majstrovala som s otcom, zbierala som roboty, hrávala s chlapcami futbal… Pri výbere vysokej školy som sa rozhodla pre vojenskú vysokú školu v Liptovskom Mikuláši a neľutujem. Ja aj manžel sme na svoju prácu veľmi hrdí,“ hovorí nadporučíčka, ktorá má v útvare aj manžela. Ona sama nestojí v špalieri, zúčastňuje sa však na rôznych iných protokolárnych udalostiach pri zahraničných návštevách.
Stále v strehu
Počet vojakov, ktorí sa zúčastňujú na jednotlivých akciách, sa mení. Plné pri návšteve predstaviteľa cudzieho štátu sa začínajú špalierom na letisku, pokračujú pred Prezidentským palácom a aj v ňom. Spolu je pri nich okolo 100 ľudí.
A čo je pri ich práci najťažšie? „Nepríjemné je, keď sa zmení program. Musíme byť pripravení na všetko. Preto sme stále v kontakte s ochrankou a protokolom. Koniec koncov čestná stráž je prvé, čo vidia zahraničné návštevy a na základe nej si robia obraz o celých ozbrojených silách. Preto je dôležité, aby všetko klapalo a výsledný dojem bol čo najlepší,“ uzatvára nadporučík Rišian.
Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu