Slovné spojenie sa zaužívalo, hoci niektorí zástupcovia módneho sveta – či už z tábora renomovaných médií, alebo rovnako váženej skupiny nákupcov – strávili v mekke módy ledva štyri dni. Vôbec prvýkrát bola pri tom aj Pravda. Hneď na úvod na prehliadke značky Prada.
Na čele Prady stojí 65-ročná dizajnérka Miuccia Prada, symbol intelektuálneho presahu v kultúre odievania. Začať s jej prehliadkou rozhodne nie je na zahodenie. Zabudnite na klasiku, v Prade sa móla obklopeného radmi sedadiel nedočkáte. Ateliér na známej ulici Fogazarro štyrikrát do roka radikálne mení svoju podobu a stáva sa kostrou a telom prehliadky. Vznikne až divadelné pódium, ktoré pomáha interpretovať myšlienky tvorcov a dotvára ideu, s ktorou dizajnéri šaty prinášajú.
Niežeby v konečnom dôsledku nešlo najmä o zisk a úspech na medzinárodnom trhu, o dobré ohlasy v médiách a záujem nákupcov. Šaty však servírujú ako pochúťka, ku ktorej šéfkuchár rozpráva príbeh. V porovnaní s ňou sa potom napríklad Talian Giorgio Armani stáva dokonalým stelesnením prehliadkovej klasiky s jasne komerčným zameraním a značky ako Fendi, Etro či Versace oscilujú medzi snahou o originálnu produkciu a retronávratmi ku klasickému mólu v duchu sladkých a slávnych deväťdesiatych rokov.
Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Príprava (a výprava) módnej šou však nikdy nie je lacná záležitosť ani pre jedného z nich. Pri ročných obratoch a sumách, ktoré točia veľké módne domy, to azda ani neprekvapí. Štartovacia pozícia rozpočtu je nastavená na desiatky tisíc eur, v hre sú priestory, tlačové materiály, dokonalé nasvietenie, tímy desiatok ľudí od štylistov, kaderníkov, obliekačov až po bodyguardov, ktorí v oblekoch na mieru a často zjavom Jamesa Bonda dodávajú punc dôležitosti. Dostať sa dnu túžia stovky vášnivých nadšencov módy, ale výber hostí je starostlivý. Relevantné médiá, nákupcovia, celebrity a ľudia z brandže.
Osem minút a rýchlo ďalej
Metropoly módy nepoznajú nekonečnú chôdzu modeliek, otočky a piruety – všetko trvá ledva desať minút. Na niektoré miesta prehliadok rozhádzané po celom meste, večne sužovanom zápchami, sa cestuje aj hodinu, a tak sa frustrujúcemu pocitu asi ubrániť nedá. Ale rovnaký možno prežívajú aj dizajnéri či celé tímy, ktoré stoja za kolekciami. Na sedadlá usadia stovky zástupcov módneho biznisu, no polovica z nich dnes už vlastne nepozerá na mólo. Prehliadkové dianie zachytávajú moderné smartfóny a kontá na sociálnych sieťach.
Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Kedysi bolo fotografovanie na prehliadke zakázané a každý blesk z hľadiska „odmenila“ návšteva ochrankára. Dnes sa tmavé sály rozsvecujú stovkami monitorov, ktoré čakajú, kým sa okolo preženú zachmúrení modeli a modelky.
Investovanie do módnej prehliadky sa tak môže zdať ako neuveriteľné mrhanie peniazmi, ale výsledkom niekoľkých minút prehliadkového ošiaľu sú tisíce fotografií, zmienok, recenzií či komentárov. Nielen v magazínoch, ale dnes už aj na internete a predovšetkým na spomínaných sociálnych sieťach. To, že idú ruka v ruke s reklamou a apelom na zákazníkov od Tokia cez Dubaj až po New York, azda netreba ani uvádzať ako dôvod, prečo si už ochrankári blesky nevšímajú.
Móda útočí zovšadiaľ, kráľovnou je ulica
Na Slovensku ešte verejnosť módu bagatelizuje. Spochybňuje jej význam alebo dosah na životy súčasnej generácie. Miláno ako jedna zo štvorice najváženejších módnych metropol (ďalšie sú New York, Londýn a Paríž) však ukazuje presný opak. Možno priam jeho extrémnu podobu. Neodohráva sa len za múrmi budov a ateliérov, sú jej plné ulice. Stále rastúca popularita takzvaného street-style, čiže štýlu ulice, posunula za posledné roky aj neznámych ľudí na rovnocennú úroveň k živým módnymi inšpiráciám modernej generácie. Samozrejme, za podmienok, že sú naozaj štýloví. V Miláne ich sú celé tisíce.
Foto: Zdeno Gáfrik, Pravda.sk
Niektorí berú prehliadkové dni ako sviatok a príležitosť na oslavu módy, ďalší ich považujú za priestor na vizuálnu exhibíciu a testovanie mantinelov vkusu. Deje sa to bez rozdielu počas ženských aj mužských prehliadok – ako tvrdia zainteresovaní – rozdiely sú len v intenzite. Na týždni dámskej módy, ktorým bude Miláno žiť už o pár dní, je vraj ešte viac ľudí, ešte viac módy a tiež exhibovania.
Slovenskí junáci sú v kurze
Menej však pravdepodobne bude slovenských zástupcov na móle. Roky sa dookola omieľa, aké krásne ženy žijú na Slovensku, no pravdou je, že posledné úspechy patria predovšetkým slovenským junákom. Muži v Miláne (rovnako ako ich nežné protipóly) sú pritom symbolmi estetického smerovania jednotlivých značiek. A to isté platí aj o manekýnoch.
Kým napríklad Fendi tento rok vybralo štíhlych a šľachovitých chlapcov tesne za hranicou plnoletosti (pre ateliér predvádzal Jakub Pástor), Gucci ohlásil nástup odevnej feminizácie na vlasatých a vychudnutých modeloch. Versace už tradične pracoval so stereotypom dokonalého Adonisa – vysokého krásavca s ostro tesanou čeľusťou a pevnými svalmi. Pre túto značku v Miláne predvádzali Slováci Dominik Kadlubiak, Miroslav Čech a Filip Hrivňák. A do pätice to bol Jakub Zelman, ktorého si vybrali Dolce a Gabbana aj pán Giorgio Armani.
Úspech domácich mladíkov je podľa odborníkov z brandže podmienený vzhľadom, no veľkým bonusom je vraj ich disciplína a výchova. „Od našich manekýnov sa naozaj môžu učiť mnohí ich zahraniční kolegovia,“ tvrdí Dominika Svetíková z agentúry Exit Model Managment.
Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Ideály o živote supermodelov si však robiť netreba. Vyžiť z prehliadkových honorárov totiž nie je jednoduché. Miláno aj Paríž majú v brandži dobrú povesť a ponúkajú veľmi príjemné honoráre (niekoľko stoviek eur, pri exkluzivite aj niekoľko tisíc eur za prehliadku). V Londýne alebo v New Yorku je však už situácia komplikovanejšia. Veľa modeliek aj modelov predvádza za šaty.
Vo všeobecnosti je však v cene šanca byť videný a renomé, ktoré často bezmenným tváram dodávajú jasnejšie kontúry a povesť v módnom svete. Celosvetová kampaň Versace pre Hrivňáka a Čecha je už toho jasným dôkazom. A milánska priazeň, keď ich na ulici fotia a s jasotom vítajú mladé „fashionistky“, takisto.