S jednou vyhratou bitkou prišlo aj množstvo otázok: Ako sa vlastne darí domácemu dizajnu? Má silu prežiť a nájsť si svoju klientelu? Mal by kopať každý sám za seba alebo sa treba pokúšať o klientelu v jednom šíku? Alebo je to vojna, ktorá sa (opäť) premení na donkichotský boj s veternými mlynmi?
Základný problém sa podľa viacerých reprezentantov módneho biznisu na Slovensku skrýva v samotnom trhu – jeho možnostiach a potrebách. „V krajine, kde je priemerná mesačná mzda v hlavnom meste 854 eur a väčšina mladých ľudí je zaťažená úverom či hypotékou, je asi naivné očakávať, že sa bude móde produkovanej na Slovensku dobre dariť,“ hovorí dizajnérka Hana Převrátilová.
Na módnu scénu vstúpila začiatkom 90. rokov, za dve desaťročia nazbierala bohaté skúsenosti a v Bratislave má vlastný ateliér. Uvedomuje si, že produkt slovenského dizajnéra je nepomerne drahší v konkurencii značiek, ktoré produkujú v státisícových množstvách v ázijských krajinách a s minimálnymi vstupnými nákladmi. „Žijeme v krajine, kde sú aj značky ako Zara alebo Mango pre veľkú časť populácie luxusom. Slovenský dizajnový produkt je teda pre mnoho Slovákov doslova nedostupný,“ konštatuje Převrátilová.
Dizajnérovi srdce nedovolí lacné materiály
Ak sa dizajnér rozhodne vytvoriť kolekciu dvadsiatky modelov, na cenu vplýva viacero faktorov. Od hodnoty použitých materiálov cez prácu a stupeň náročnosti krajčírskeho vyhotovenia. A, samozrejme, nemala by chýbať ani hodnota autorského vkladu. Cena jedného modelu sa tak môže v priemere pohybovať od 150 do 500 eur, pri celej kolekcii teda od 3 000 do 10 000 eur.
Foto: Fashion Live! by mdls.cz
„Hovorí sa o nás, že sme drahí dizajnéri. Keď však poviete klientke, koľko stojí látka, za akú cenu sa robí ručná robota, koľko zaplatíme krajčírom a čo vlastne zostáva samotnému dizajnérovi, mnohé z nich si uvedomia, že to vôbec nie je jednoduché,“ hovorí Boris Hanečka. Tvorí vyše desaťročie – kolekciu, ktorú uviedol na Fashion Live!, mohol vytvoriť takmer bez kompromisov. Aj vďaka sponzorskému daru.
„Niekto povie, robte z lacnejších materiálov. Ale to dizajnérovi srdce nedovolí. Veď práve materiály robia model výnimočným,“ pokračuje Hanečka. Pri tvorbe večerných šiat sa podľa neho ušetriť nedá. „Ideálne by bolo dospieť do stavu, keď dizajnér vytvorí desať modelov v línii pret-a-porter, vyrobí ich sériovo napríklad v počte päťdesiat, možno sto kusov, čím zníži náklady na ich výrobu,“ zamýšľa sa.
Takmer všetci dizajnéri sa však do malých sérií púšťajú pomaly a opatrne, ak vôbec. „Keď sa bavíme o sériovej výrobe a produkcii, do hry okrem dizajnéra vstupujú zložky ako dodávatelia materiálov, výrobcovia, remeselníci, predajcovia,“ vysvetľuje Lenka Sršňová. Ako dizajnérka je mimoriadne činná a aj vďaka nezameniteľnej estetike a priaznivejším cenám má ohlas širšej verejnosti a mladšej generácie. Je jednou z tých, ktorá aj napriek vysokým investíciám každoročne pripravuje autorskú kolekciu.
„Mnohí z domácich návrhárov a mnohé zo značiek to tak robia. Pre nás ako tvorcov je to najkreatívnejšia časť roku. Otázka je, či dokáže predaj kolekcie vygenerovať zisk na chod značky – ateliéru a následne na vývoj ďalšej kolekcie. Myslím si, že zatiaľ nie,“ pokračuje Sršňová. Situáciu však opisuje ako kolobeh, v ktorom je zatiaľ nutné fungovať.
„Dizajnéri dotujú svoje kolekcie práve zo zákazkovej tvorby. A zákazky dostávajú na základe svojej prezentácie a kreditov, ktoré prináša vždy nová kolekcia, čiže je nevyhnutné do nej investovať a vytvoriť ju. Smerujeme k systému fungovania ako v zahraničí, ale ide to veľmi pomaly,“ hovorí. Zásadný problém vníma v tom, že chýba platforma na samotný predaj. Aj keď sa dizajnérovi podarí vytvoriť malú sériu odevov, niet veľa miest, kde by ju mohol dostať ku zákazníkovi. Prenajímať si priestor na vlastný obchod je finančné neúnosné.
Priamy kontakt s odevom je zážitok
„Takmer v každej európskej krajine existuje domáca dizajnérska scéna, ktorá vo svojich butikoch ponúka špecifický tovar pre špecifického klienta. Na Slovensku chýba. Rovnako chýbajú predajne v štýle concept store, ktoré by predávali viac značiek, vlastne akýsi ,módny názor‘ za rozumnú cenu,“ uvažuje Hana Převrátilová. Podobný projekt by podľa nej mal ešte väčší zmysel, ak by istý výťažok z predaja putoval späť do podpory prezentácie módy na Slovensku. Logický vývoj na módnom trhu by potom smeroval k zvýšeniu počtu dizajnérov zameraných na strednú triedu. Ponúkajúcich kvalitnú produkciu za primeranú cenu.
Jednou z mála návrhárok, ktoré prevádzkujú vlastný obchod, je Bratislavčanka Dana Kleinert – víťazka Národnej ceny za dizajn 2013. „Verejnosť väčšinou vníma módu ako róby z plesov alebo spoločenských podujatí, keď sa v médiách uvádzajú sumy tisícok eur. Ľudia majú slabé povedomie o iných návrhároch a kolekciách, nemajú kam ísť a vidieť dané modely v reáli, chytiť ich, porovnať kvalitu, ceny,“ myslí si Kleinert.
Na problematiku sa však pozerá aj ako zástupkyňa inštitúcie Slovak Fashion Council, ktorá reprezentuje tvorbu slovenských dizajnérov a snaží sa o jej dobré meno v zahraničí. V rámci nedávneho podujatia Fashion Live! zabezpečovala showroomy, kde mohli dizajnéri prezentovať tvorbu. Predali z nej desiatky kusov, niektorí získali nových klientov v priamych objednávkach, pár tvorcov bolo dokonca nakontrahovaných do pražských butikov. Organizovanie predajných showroomov je podľa nej jednou z ciest, ako stav zmeniť. Zatiaľ aspoň v hlavnom meste.
Foto: Marika Majorová - viac na Tonbogirl.blogspot.sk
Lenka Sršňová je veľmi aktívna aj v internetovom priestore, na PR-aktivity využíva sociálne siete či webovú stránku. Aj ona však pri módnej tvorbe pripomína nutnosť osobného kontaktu. A jeho výnimočnosť. „Priamy kontakt s odevom je zážitok. V dnešnej online dobe je pre zákazníka veľmi príjemné stretnutie s dizajnérom uňho v ateliéri či kamennom obchode, kde si odev môže pozrieť, vyskúšať, ohmatať alebo si ho dať vyrobiť na mieru. Osobný prístup a servis je práve služba, ktorá začína byť v dnešnom svete vzácna a výnimočná,“ myslí si Sršňová.
Chýba módne povedomie
Módny víkend Fashion Live!, v rámci ktorého sa spojilo sedem dizajnérov a tri dizajnové subjekty, bol dôkazom (a nielen podľa názvu), že napriek všetkým už spomenutým problémom je v oblasti odevnej tvorby živo. Zúčastnení pracovali bez nároku na honorár, akcia bola porovnateľná s profesionálnymi fashion-weekendami spoza hraníc. Prekvapilo plné hľadisko, nadchli pozitívne ohlasy.
Foto: Fashion Live!
„Máloktorý domáci dizajnér by si mohol dovoliť prehliadku v takej podobe, v akej ju mohli vidieť návštevníci podujatia. Či už priestorovo, organizačne, finančne. Prostredníctvom spoločného podujatia sme pokryli viacero tvorcov a ich nároky. Zároveň šlo o cestu edukovania verejnosti. Je dobré, ak sa ľudia dozvedia, čo robíme, ako to robíme, budujeme cestu k povedomiu o slovenskej móde,“ myslí si návrhár Marcel Holubec, jeden z iniciátorov myšlienky Fashion Live! Slovenská móda potrebuje tradíciu, zvyk, ktorý by si k nej Slováci vybudovali.
„Dnes je pre Slováka atraktívnejšie kúpiť si v outlete známu zahraničnú značku produkovanú v tisícoch kusov ako model od slovenského návrhára – často jedinečný alebo vyrobený v pár kusoch,“ hovorí Převrátilová. To by sa časom mohlo zmeniť. V tomto smere by mali pomáhať najmä médiá, zhodujú sa návrhári. Občas vraj robia medvediu službu.
„Tak, ako sa módne povedomie na Slovensku len zľahka formuje smerom k domácej tvorbe, je na Slovensku aj akútny nedostatok novinárov, ktorí by vedeli o móde fundovane písať,“ tvrdí dizajnérka. „Módny názor formujú rôzne bulvárne módne polície, ich autori hodnotia veci cez osobný názor na estetiku, často subjektívny a neodborný. Novinári by mali vo svojom prístupe zachovať istú mieru objektivity. Na to je však veľmi dôležité vedieť rozoznávať použité materiály, remeselné spracovanie, odčítať filozofiu kolekcie, originalitu či, naopak, mieru gýčovitosti, a to si žiada hlbšie zamyslenie a chápanie súvislosti, ktoré danú kolekciu ovplyvňujú,“ vysvetľuje.
Foto: Martin Haburaj
Vychovávať a učiť však netreba len verejnosť, ale aj samotných odevných tvorcov. Mnoho z nich čelí „syndrómu“ slávnych géniov. V otázkach kreativity sú bez hraníc, keď však príde na fungovanie v reálnom trhovom prostredí, zostávajú stratení. „Schopnosť návrhára alebo jeho spolupracovníkov pripraviť kolekciu – od pozicioningu, definície zákazníka cez komunikáciu, marketing, označenie odevov, cenotvorbu, komunikáciu s produkciou až po samotné vzdelávanie koncového klienta, aby bol schopný a ochotný si produkt kúpiť. To sú všetko oblasti, kde ešte máme všetci veľké rezervy,“ tvrdí Dana Kleinert. So Slovak Fashion Council od začiatku existencie organizuje workshopy a odborné diskusie s predstaviteľmi jednotlivých odvetví módneho biznisu spoza hraníc.
Lenka Sršňová však pripomína, že ak chce slovenský návrhár tvoriť a udržať sa na scéne, musí stíhať niekoľko vecí súčasne. Byť výrobca, manažér či obchodník. „Aj preto si myslím, že mnohí z nás sú tak trochu čarodejníci,“ uzatvára s úsmevom Sršňová. Nádej nestráca. Spojenie domácich dizajnérov v plnohodnotnom módnom podujatí ukázalo, že na Slovensku existuje snaha a energia, ktorá pozíciu návrhárov a ich značiek posilňuje. Azda nebude len jednorazová.