Prirodzený kolobeh výmeny generácií existuje vo väčšine firiem. Pracovné kolektívy sa rokmi menia. Posledné roky však priniesli do praxe aj silu mladej generácie. Kým kedysi bolo bežné, že nový (mladý) člen kolektívu prichádzal medzi starších kolegov a zaujal pozíciu akéhosi žiaka, moderné technológie, nové postupy a digitálna doba posunuli čerstvú krv na vyššie priečky pomyselného rebríčka moci a rozdelenia síl.
Odsúvať starších je na škodu
Čoraz viac kolektívov sa dnes skladá prevažne z mladších zamestnancov. Prílev absolventov, ktorí síce nemajú prax, ale množstvo poznatkov potvrdili na niekoľkých kurzoch či školách, môže byť výrazne stresujúcim prvkom pre staršiu generáciu.
Foto: archív M. Milera
Psychológ Martin Miler však upozorňuje, že vždy záleží na tom, ako je fungovanie kolektívu nastavené. „Pokiaľ v ňom existuje zdravá a prirodzená úcta k starším, ich schopnostiam, ale aj veku, tak väčšinou starší môžu mať pocit realizácie. Aj v tom, že odovzdajú skúsenosti, že naučia niečo mladšiu generáciu. Na druhej strane, ak je atmosféra v kolektíve nastavená tak, že starší sú tí, ktorí veci brzdia, ktorí zavadzajú, má to negatívny dosah na staršiu generáciu,“ hovorí odborník. „Je to väčšinou na škodu. Obe generácie majú čo povedať. Kým starší môžu pracovať so skúsenosťou, rozvahou, mladí zase môžu prispieť dravosťou a nespútanosťou niektorými zaužívanými pracovnými procesmi. Je dobré, ak sa tieto dva prístupy v kolektíve spoja, ak sa vedia dopĺňať,“ domnieva sa Miler.
Založíš mi Facebook, synáčik?
Prispôsobovať sa mladšej generácii? Túto otázku si určite položí nejedna „stará škola“, ak si uvedomí, že ju začínajú obklopovať kolegovia, ktorí by mohli byť jej potomkami. Nie je výnimočné, ak sa staršie ženy začnú v mladšom kolektíve viac starať o seba, začnú dbať o módu, sledujú trendy alebo si založia účet na Facebooku – skrátka snažia sa držať krok. Na škodu to byť nemusí. Ale odborník odporúča zostať sám sebou. „Pre staršieho človeka môže byť ťažšie pripustiť si, že sa postupne stáva súčasťou generácie, ktorá bude nahradená mladšími. Na druhej strane ide o ľudí, ktorí majú svoje odžité a každý z nich je v niečom osobitý. Ak dokážu byť sami sebou, sú si vedomí svojich schopností aj nedostatkov a vedia ich odkomunikovať, bude to najlepší spôsob, ako si nájsť miesto v omladenom kolektíve,“ radí Miler.
Človek, ktorý má už čosi odžité, nemá až takú potrebu hrať sa na niečo. Jeho devíza spočíva práve v tom.Martin Miler
Podľa neho si nemusí starší zamestnanec robiť profily na všetkých sociálnych sieťach, aby bol in. „Je to iná generácia, ktorá inak funguje. Možno bude chcieť ísť s mladšími kolegami na drink po práci, alebo to možno bude vyzerať celkom inak. Možno práve mladší kolegovia prídu za ním, aby sa od neho naučili niečo z jeho poznatkov,“ myslí si psychológ. Samozrejme, žiada si čas, aby takýto proces prebehol. Človek, ktorý má už čosi odžité, nemá až takú potrebu hrať sa na niečo. Jeho devíza spočíva práve v tom. Je zaujímavý tým, aký je. Zapadnúť v mladom kolektíve by však nemalo prebiehať nejakým snažením sa za každú cenu. Odborník upozorňuje, že v tomto smere je mladá generácia veľmi kritická. Nemá rada, ak sa jej niekto podkladá.
Čo môže staršia generácia naučiť mladšiu?
Skúsenosti
Isté pracovné procesy majú svoje postupy či schému. Niekedy nepomôže ani päť vysokoškolských titulov, aby ste im rozumeli – žijú si vlastným životom. Starší zamestnanci sa však už v nich naučili chodiť a tieto poznatky môžu odovzdať svojim nástupcom. Ak im uľahčia prácu alebo ukážu, ako veci zvládnuť, odmenou im bude rešpekt a pomoc.
Nezávislosť a samostatnosť
Podľa mnohých odborníkov z pracovného prostredia je pre mladšiu generáciu typické spoliehanie sa jeden na druhého. Tímový duch je síce pekná vec, ale niekedy vedie k tomu, že zoči-voči problému nie sme schopní riešiť ho bez cudzej pomoci. Staršia generácia je v tom ostrieľanejšia. Dokáže čeliť problémom a riešiť ich nezávisle od iných členov kolektívu.
Lojalita
Striedanie pracovných pozícií či zamestnávateľov je pre mladých bežnou súčasťou kariérneho procesu. Nie je to nesprávne. Na druhej strane práve starší zamestnanci majú schopnosť ukázať novej generácii silu a cenu lojality voči firme, ktorá zároveň prejavuje lojalitu voči nim.
S mladým šéfom môže byť ťažký život
Špecifickou situáciou je pôsobenie pod mladým šéfom. Opäť platí, že záleží na jeho postoji k zamestnancom a ich generačnej príslušnosti. Pokiaľ si uvedomuje hodnoty zástupcov jednotlivých generácií, problémy by nastať nemali. Samozrejme, ak niektorý starší člen pracovného spoločenstva nemá osobný problém s fungovaním a počúvaním príkazov od niekoho mladšieho. Odborníci sa zhodujú, že tento postoj nie je správny. Zamestnanec by ho mal aj vo vlastnom záujme čo najskôr zmeniť. V opačnom prípade je to ťažšie. „Ak sa na čelo firmy dostane niekto mladý – človek, ktorý má zároveň pocit, že len mladšia generácia má čo povedať, pod takým šéfom sa starším zamestnancom bude pracovať podstatne ťažšie,“ upozorňuje Martin Miler.
Nájsť východisko z podobného stavu nie je jednoduché. Oporou však môže byť samotný kolektív. „Pokiaľ má starší zamestnanec zázemie medzi kolegami, môže to byť dobrý odrazový mostík pre zvládanie situácií so šéfom. Kolegovia sú cennou pomocou, ak status zamestnanca posilnia, prípadne ukážu nadriadenému jeho zmysel pre fungovanie firmy či pracovných procesov,“ pokračuje psychológ. Podľa neho však treba tiež individuálne hľadať spôsoby, ako vychádzať aj s mladším šéfom. Receptom dokážu byť skúsenosti „Starší človek si v praxi zažil rôzne veci a môže zručnosti využiť aj na to, aby vedel vychádzať so šéfom, ktorý mu nie je úplne naklonený,“ domnieva sa Miler.
Článok vyšiel v ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.