Pracovné prostredie predsa ľudí zbližuje a otvára možnosti spoznávať ich aj takým spôsobom, aký neponúkne žiadna zoznamka, priatelia či diskotéka.
Ľúbostné vzťahy sa rodia na profesijnom území oddávna, a čím užšie spolupracujú dvaja kolegovia, medzi ktorými to iskrí, tým vyššia je pravdepodobnosť, že ich väzba prerastie aj do súkromnej. Môžu to byť hodiny strávené na vedľajších stoličkách, spoločné chvíle počas obedovej prestávky či na cigarete alebo káve, ktoré predchádzajú vzniku lásky v pracovnom prostredí. Prirátajte si k tomu osobné rozhovory, postupné púšťanie do súkromia či zasvätenie do osobných záležitostí. A, samozrejme, nezanedbateľná je aj fyzická príťažlivosť. Potom stačí jeden impulz a vzťah je na svete. Klásť si otázku, či je správne púšťať sa do emocionálnych vôd v kancelárii, však neponúka žiadnu zjednodušenú odpoveď.
Láska môže práci pomáhať
„Pravdou je, že nadväzovať osobné vzťahy na pracovisku sa neodporúča. Ale srdcu nerozkážete. Nedá sa len tak povedať, toto je správne a toto nesprávne,“ hovorí psychológ a psychoterapeut Martin Miller. V prvom rade vždy záleží na tom, o aký druh práce ide a akú mieru vzájomnej interakcie majú v nej obaja aktéri. Niekde sa láska dvoch kolegov objaví na očiach naozaj len počas obedovej prestávky, keď si spolu sadnú k jednému stolu – zvyšok dňa trávia každý inde a s inou náplňou práce. Ak ide o blízkych spolupracovníkov, následky môžu byť rôzne.
Niektoré firmy majú prísne pravidlá a v prípade partnerského spojenia medzi zamestnancami zvyčajne jedného z dvojice presunú do inej prevádzky, oddelenia, tímu. Inde sa na emocionálny vzťah pozerajú so zhovievavosťou, ale zároveň obozretne. Je to logické. „Súkromný vzťah dvoch kolegov vždy nejakým spôsobom mení väzby v kolektíve a pomery vo vzťahoch oboch aktérov s ostatnými,“ tvrdí Miller. Nemusí to však byť len negatívne. Pokiaľ vzťah funguje dobre, môže sa to odraziť pozitívnym spôsobom na fungovaní v pracovnom prostredí. Partneri sa môžu navzájom stimulovať, fungovať tímovejšie, navzájom sa motivovať. „No keď nastane kríza, objaví sa problém, zväčša sa to tiež pretaví do profesionálnej spolupráce a fungovania v kolektíve,“ vysvetľuje Miller.
Vyvolený menom šéf
Kolegovia dokážu citlivo vnímať intímne spojenie dvoch ľudí na pracovisku – pokiaľ ide o rovnocenných partnerov, sú zhovievavejší. Súkromné spojenie nadriadeného a podriadeného však prináša do pracovného prostredia množstvo negatívnych reakcií aj následkov. „Do takéhoto vzťahu sa môže premietať mocenská pozícia a rozhodovacia právomoc. Hrozí, že vzťah ovplyvňuje rozhodnutia profesijne nadradeného člena vzťahu – voči partnerovi, partnerke na pracovisku alebo voči kolektívu,“ vymenúva Martin Miller.
Podozrenia zo zvýhodňovania, či už oprávnené, alebo nie, klebety o využívaní firemných peňazí na súkromné večere alebo výlety, neférové rozdeľovanie projektov, ba dokonca finančných odmien – to všetko môže byť výsledkom súkromného spojenia šéfa s podriadenou v mysli ďalších kolegov. Klebety, niekedy dokonca intrigy, sú sprievodným javom vzťahu dvoch nerovne postavených členov kolektívu. Čeliť im nie je pripravený každý. Najčastejším riešením sa potom stáva odchod jedného z dvojice na iné pracovisko. Najúčinnejšie je aj v prípade, ak nastane koniec vzťahu či románika – len málokto totiž túži pracovať pod šéfom, ktorý bol bývalým partnerom.
Zakázané ovocie, ktoré stále (ne)chutí
Intímny vzťah šéfa s členom tímu sa spája veľmi často aj so zakázanou láskou – nie je totiž výnimočné, ak takýto vzťah vzniká a prebieha v utajení, lebo jeho aktéri majú vlastných partnerov doma. „Paralelný vzťah na pracovisku popri partnerských väzbách v súkromí je asi ten najkomplikovanejší. Takmer vždy je oficiálne utajený, ale dokáže spôsobiť množstvo problémov predovšetkým dvojici aktérov. Mnohí vyhľadávajú psychologickú pomoc. Či už počas priebehu vzťahu, alebo po jeho ukončení,“ hovorí psychoterapeut Martin Miller.
Hoci nevera vždy zostane neverou a verejnosť aj kolegovia na ňu nazerajú s dešpektom, odborník si myslí, že aj v tomto prípade je jednoduchšie, ak sa udeje medzi kolegami na jednej úrovni. Pri pozične nerovnocenných partneroch sa ešte zintenzívňuje negatívne pôsobenie takého vzťahu v kolektíve. Výsledkom je iba málokedy happy end. Nemožno však tvrdiť, že nie je zaľúbencom v pracovnom prostredí súdený.
Profesionalitou k oltáru
Nedávny prieskum, z ktorého citoval britský Daily Mail, tvrdí, že práve v pracovnom prostredí je najvyššia šanca, že stretnete svojho životného partnera. Dôkazom je zhruba jedna šestina párov, ktoré sa zoznámili takýmto spôsobom. Podľa psychológa Martina Millera je dôležité uvedomiť si, že ak už vzťah na pracovisku máme, mali by sme mu zároveň určiť podmienky fungovania a mantinely. Základným odporúčaním je diskrétnosť a tiež profesionalita.
„Univerzálne riešenie neexistuje, ale môžem odporučiť jediné – vzťah si nechávať pre súkromie a jasne si definovať jeho podobu v profesionálnej sfére. Uvedomenie si, že partnerský vzťah na pracovisku nie je štandardná vec, môže viesť k akejsi korekcii zo strany oboch partnerov – či už vo vzťahu jedného k druhému v pracovnom prostredí, alebo vo vzťahu k iným kolegom. Skrátka by sa mali snažiť o čo najväčšiu profesionalitu,“ uzatvára Miller.
Príbeh: Nevinný večierok
Začalo sa to naozaj neškodne. Vtedy ešte kolega Milan ma išiel po vianočnom večierku odprevadiť na taxík, hovorí Zuzana. Bol veľmi galantný, otvoril mi dvere a opýtal sa, či mám dosť peňazí. Medzi rečou utrúsil, či neskočíme na kávu na druhý deň – vraj „vyprošťovaciu“ po večierku, spomína si. Súhlasila som. Na druhý deň som si však začala nadávať, čo som to urobila a hľadala výhovorky, ako sa z toho vyvliecť, smeje sa. Nejaký šiesty zmysel jej vraj našepkal, aby šla. Z kávy bolo víno a ľahká večera. A, áno, už v prvý večer ma pobozkal, keď ma odprevadil domov, priznáva Zuzana. Prvé týždne s tým bojovala, ale Milan bol neodbytný. A mne sa to páčilo, hovorí. V práci sa o nás dozvedeli asi po piatich mesiacoch. Sama ani neviem, ako sme to dokázali tak dlho tajiť. No vzhľadom na to, že sme sa stretávali len na poradách a každý pracoval v inom tíme, nikto naše randenie neriešil, vysvetľuje tridsiatnička, ktorá robí v reklamnej agentúre. Kolegovia neriešili ani to, že sa s Milanom k sebe nasťahovali a začali chodiť do práce jedným autom a súčasne odchádzali. Sme stále spolu a zatiaľ to funguje, dodáva Zuzana. S partnerom kolegom momentálne plánujú svadbu – skrátka ukážkový šťastný koniec.
Článok vyšiel v novej ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.